Maďarská gynekologička riskovala vlastný život, aby zachránila stovky iných.
Mengele ako „Anjel smrti“ kontroloval a selektoval prichádzajúcich ľudí. Delil ich na tých, ktorí boli vhodní na prácu a experimenty, a tých, ktorých okamžite poslal do plynovej komory. Tam skončili najmä starší ľudia, malé deti a tehotné ženy, ktorých nacisti považovali za neschopných manuálnej práce. Všetky Mengeleho experimenty mali rovnaký cieľ: vynájsť metódu, ako geneticky vytvoriť čistokrvných árijcov. Potreboval však pomoc, a tak Gisellu, medicínsky talent, nechal nažive.
Práve ona sa stala jedným z piatich lekárov, ktorým prikázal zriadiť v tábore nemocnicu. „Budeš táborovou gynekologičkou. Nerob si starosti s nástrojmi, žiadne nebudeš potrebovať,“ povedal jej istý nemecký lekár, ktorý jej z rúk vytrhol lekársku tašku. Gisella bola zodpovedná nielen za gynekológiu, ale musela liečiť všetky jej spoluväzenkyne, ktoré kruto týrali. Obväzovala krvácajúce rany na hlave, vytrhávala infikované zuby a lepila zlomené rebrá. Riskujúc svoj život pomáhala väzňom prekonávať závažné choroby, vďaka čomu boli ušetrení od istej smrti. Keď väzňom v nemocnici povedali, aby poskytli vzorky krvi, Gisella s ostatnými lekármi – vediac, že tých s nákazlivými chorobami zabijú – ich nahradili fľaštičkami s vlastnou krvou. Najväčšie nebezpečenstvo ju však ešte len čakalo.
„Najväčším zločinom v Osvienčime bolo byť tehotná,“priznala gynekologička Gisella, ktorej Mengele prikázal, aby jej nahlásil každú tehotnú ženu. „Povedal mi, že pôjdu do iného tábora, kde dostanú lepšie jedlo aj výživu. Ženy teda začali bežať priamo k nemu a hovorili mu: 'Som tehotná.' Potom som sa ale dozvedela, že všetky tieto ženy odviedli do výskumného bloku, aby ich použili ako pokusné králiky, a nakoniec potom skončili v plynovej komore dva životy,“ spomínala Gisella na najhoršie momenty svojho života, kedy čelila obrovskej etickej kríze.
Ak by tehotné ženy ukrývala a deti by sa nakoniec narodili, nepochybne by si to esesáci všimli a všetkých by zabili. Ak by tehotné ženy vydala Mengelemu na jeho zvrátené experimenty, po mučení by ženy aj tak zomreli. Hoci to bolo v rozpore s jej vierou a vtedajšími zákonmi, začala v kasárňach vykonávať potraty. Ženy, ktoré neboli tehotné, totiž mali šancu prežiť. Gisella sa najskôr snažila tehotenstvo žien a ich rastúce bruchá zakryť, no keď sa to nedalo, tehotným ženám vysvetlila celú situáciu. Mnohé sa preto rozhodli tehotenstvo radšej ukončiť. „Nikto sa nikdy nedozvie, čo to pre mňa znamenalo zahubiť tie deti, ale keby som to neurobila, matka aj dieťa by boli kruto zavraždení,“priznala po rokoch.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
[page-break]
Gisella vykonávala potraty pod rúškom noci, nemala žiadne nástroje ani lieky, ktoré by celý už aj tak nešťastný proces uľahčili. Jediným liekom pre tieto ženy bol tak lekárkin hlas, ktorý ich ubezpečoval o tom, že raz budú slobodné a budú mať deti. „Neurobila tieto rozhodnutia z nejakého hľadiska bezpečnosti alebo nadradenosti. V tom istom čase, keď bola lekárkou, bola väzňom v koncentračnom tábore. Aj ona bola terčom genocídy,“povedala o Giselle odborníčka na holokaust Sara R Horowitzová. Hoci sa nemohla riadiť Hippokratovým sľubom „neškodiť“, urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby obmedzila rastúce škody okolo seba.
V januári 1945, keď sa blížili osloboditelia, Nemci narýchlo zatvorili plynové komory a evakuovali tábory. Gisellu premiestnili do tábora neďaleko Hamburgu a potom do Bergen-Belsenu, tábora v Nemecku, ktorý opísala v knihe, ktorú po vojne napísala ako „najvyššie naplnenie nemeckého sadizmu a beštiality“. Presne v momente, keď britské jednotky oslobodili Bergen-Belsen, Gisella priviedla na svet prvé slobodné dieťa, ktoré sa tam narodilo.
Keď vojna skončila, doktorka sa potulovala pešo po Nemecku a hľadala svoju rodinu. Po 19 dňoch sa dozvedela, že jej manžel bol ubitý na smrť tesne pred oslobodením a jej dospievajúci syn, ktorého jej zobrali, zomrel v plynovej komore. Vtedy podľahla neopísateľnému smútku a pokúsila sa otráviť, no neúspešne.
Story n°3 of "Her & Them" project, uncovering the lives of unusual women: "Agnodice in Auschwitz", Dr Gisella Perl, performing secret abortions to save women's lives. Access here: https://t.co/oAMhrRSdqopic.twitter.com/Cq2gwDvL5R
— Fortunate Florinda (@FlorenceHazrat) June 15, 2020
Pri pôrodoch až do posledného dychu
Po zotavení sa Gisella nedokázala vrátiť k medicíne, namiesto toho začala cestovať po svete, aby vyrozprávala všetko, čoho bola svedkom a vyzbierala peniaze pre utečencov. Zlomovým bodom bolo náhodné stretnutie s vtedajšou prvou dámou Eleanor Rooseveltovou, ktorá si vypočulajej príbeh a pozvala ju na obed. „Prestaň sa mučiť, staň sa znova lekárkou,“ povedala jej prvá dáma, ktorá bola zjavne veľmi presvedčivá. V Auschwitzi bola Gisella donútená urobiť kruté rozhodnutia o tom, kto bude žiť a kto zomrie, ale hneď ako to bolo možné, dala si jediný cieľ – priniesť na svet čo najviac životov.
Gisella si nakoniec otvorila ambulanciu v New Yorku, kde porodila tisícky detí a stala sa expertkou na liečbu neplodnosti. Práve na svojej klinike stretla množstvo židovských žien, ktorým zachránila v Osvienčime život. Počas jednej zo svojich prednášok sa dozvedela, že jej dcéra Gabriella prežila vojnu, ukrytá v protestantskej rodine, ktorá nevedela o jej židovskej identite. Desať rokov pred svojou smrťou sa tak doktorka presťahovala za svojou dcérou do Izraela, kde bola lekárkou až do svojej smrti. Doktorka Gisella Perlová zomrela 16. decembra 1988 vo veku 81 rokov.
