Život sa jej v šestnástich obrátil naruby, namiesto štúdia pomáha iným: Nielen politici vedia zmeniť svet

Každý deň tisíce ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine prichádzajú na železničnú stanicu v Ľvove. Väčšinu z nich tvoria ženy s deťmi. Niektorí čakajú na vlaky do iných častí Ukrajiny alebo do zahraničia, iní zostávajú v samotnom Ľvove. Dobrovoľníci, medzi ktorých patrí aj 16-ročná Solomia, robia všetko pre to, aby utečencom podali na ich náročnej ceste pomocnú ruku.

Vie, ako vyzerá ľudské utrpenie

„Veľmi dobre si pamätám 24. február,“ spomínala Solomia na začiatok ruskej invázie na Ukrajine. „Rozprávali sme sa s priateľom o vojne. A o tri hodiny neskôr skutočne začala. Nevedela som, čo mám robiť. S otcom sme sa zbalili a len tak sme sedeli na prízemí. Takto sme strávili prvú polovicu dňa. Poobede som mala pocit, že chcem niečo robiť. Nemohla som len tak sedieť,“ priznala pre UNICEF Solomia, ktorá najprv pomáhala v obchode, kde vysídleným krajanom rozdávali oblečenie zdarma.

Prečítajte si tiež: Anastasia vstúpila do pekla v Mariupole, aby zachránila svojich rodičov. Nevedela ani, či ich nájde živých

Neskôr pracovala ako dobrovoľníčka v administratívnom centre, no netúžila vybavovať dokumenty, ale chcela byť v kontakte s ľuďmi. Preto sa nakoniec stala dobrovoľníčkou na železničnej stanici v jej rodnom Ľvove, kde pomáha upokojovať prichádzajúcich utečencov, ktorí prichádzajú v evakuačných vlakoch. „Toto nie sú hodiny dejepisu, ktoré sa učíme v škole. Keď na vlastné oči vidím na stanici ľudí prichádzajúcich z iných miest a zranených, cítim sa pevne odhodlaná konať,“ uviedla odvážna tínedžerka.

Prečítajte si tiež: 84-ročný deduško šoféroval 12 hodín, aby zachránil svoju rodinu: Nechcem, aby mali moje vnúčatá také detstvo

Na stanici stretla Solomia aj Olhu, Danyla a ich 10-ročného syna Tymura, ktorí zúfalo potrebovali jej pomoc. Na nástupišti na ľvovskej stanici sa mladý chlapec skrýval za rodičmi. „Bombardovali nás z lietadiel. Náš syn bol veľmi vystrašený a dodnes sa bojí ostrých hlasných zvukov,“ vysvetlila jeho mama Olga, ktorá vďaka Solomii získala rady, ako sa s rodinou dostanú do bezpečia.

Netúži byť političkou

Šestnásťročná Solomia je po dvoch mesiacoch vojny zvyknutá počúvať takéto tragické príbehy. Jej smeny na stanici trvajú aj šesť hodín a stíha sa ešte aj učiť a tvoriť projekt s názvom SafeRoom, cez ktorý ponúka psychologickú pomoc od odborníkov tínedžerom ako je ona.

Pred vojnou mala Solomia v úmysle študovať medzinárodné vzťahy, ale zmenila názor. Je odhodlaná pokračovať v dobrovoľníckej činnosti, chce niečo zmeniť a nakoniec pomáhať pri obnove jej rodnej krajiny. „Nemusíte byť politikom, aby ste zmenili svet,“ vysvetlila Solomia. „Možno sa zo mňa stane dobrá novinárka. Ale zatiaľ som tu,“ dodala odhodlane na záver.

Prečítajte si tiež: Štrnásťročný chlapec sa denne plazil pomedzi strieľajúcich Rusov. Zháňal vodu a jedlo pre rodinu v úkryte