Jeho otec bol alkoholik, ktorý týral celú rodinu. Z vystrašeného chlapca sa stal výnimočný lekár a astronaut
Môžete sa narodiť so zlou kartou, ale potom máte moc formovať svoj osud, hovorí muž, ktorý ako dieťa prežíval domáce násilie.
Jeho detstvo bolo nočnou morou, napriek tomu sa z neho stal jeden z najvýnimočnejších mužov moderného sveta. „Môj otec chodieval v noci do mojej izby a pýtal sa ma: ‚Synu, ktorý kúsok teba dnes rozbijem?'. Neurobil to preto, že by ma nenávidel, ale preto, že chcel ublížiť mojej mame a vedel, že najlepší spôsob, ako jej ublížiť, je ublížiť jej deťom,“ spomínal Jonny Kim, chlapec, ktorý prežil domáce násilie.
Chcel narukovať, aby porazil otca
Bola to len jedna z niekoľkých úderných hlášok, ktorým čelil Jonny počas svojho detstva v americkom Los Angeles. Takéto správanie od jeho otca bolo normou. „Môj otec bol klasickým stelesnením veľmi tvrdého imigrantského robotníka. Nedostatok vzdelania si vynahradil naozaj tvrdou prácou. Pracoval šesť dní v týždni tak dlho, ako si pamätám,“spomínal na otca, ktorý si svoju frustráciu neskôr vybíjal na manželke a deťoch.
Jonnyho mama opúšťala domácnosť aj na niekoľko dní, aby unikla pred tyraniou svojho manžela a taktiež preto, aby mu nedala dôvod ubližovať deťom. Jej najsilnejšou formou ochrany bolo jednoducho byť menej prítomnou. Už od detstva Jonny cítil všadeprítomnú úzkosť a starosť o matku a mladšieho brata. „Bol som vystrašený malý chlapec. Bál som sa sveta, vzťahov, rozprávať sa s ľuďmi, chodiť do školy, mať vlastný názor, hovoriť alebo bojovať za to, čo považujem za správne. Mal som smrteľný strach z môjho otca,“priznal. Odchod matky z domu ničomu neprospel, ba naopak. Násilie sa stupňovalo a Jonny vedel, že otca porazí jedine silou. „Ak sa stanem vojakom, vyriešim tým všetky problémy v našich životoch,“povedal svojej mame, keď mal len 16 rokov.
Jedného dňa Jonnyho otec pod vplyvom alkoholu počkal na svoju ženu, keď sa po niekoľkých dňoch vrátila domov. „Môj otec, ktorý sa v ten deň ukázal doma, páchol ako whisky a bol veľmi opitý. Ale tentoraz som cítil aj niečo iné,“ spomínal Jonny. Zaplavený hnevom vytiahol otec z vrecka zbraň a namieril ju priamo na mamu. Toto bola pre vtedy 16-ročného Jonnyho posledná kvapka.
Zobral do ruky slzný sprej a nastriekal ho otcovi do oči, ten ale od hnevu zdvihol činku a hodil ju Jonnymu do hlavy. „63-kilogramové dieťa nemalo šancu poraziť otca,“ priznal Jonny, ktorý si z toho dňa pamätá, že nahnevaný otec zrazu začal strieľať do vzduchu, ušiel do podkrovia, a to bolo poslednýkrát, čo videl svojho otca nažive.
Netrvalo dlho a do domu vrazila polícia. Na povale začala prestrelka, ktorú Jonnyho otec neprežil. Aj keď v ten moment prišiel o jedného z rodičov, konečne sa oslobodil od jeho pretrvávajúcej brutality. „Z mojich pliec vtedy spadla obrovská váha,“priznal, keď sa roky zneužívania chýlili ku konci.
Keď americké média zverejnili Jonnyho príbeh, všetkým napadla tá istá otázka. Odpustil niekedy svojmu otcovi? „Moja formulka pre život je amor fati,“spomínal Jonny na postoj, za ktorým stál filozof Friedrich Nietzsche. Amor fati predstavuje postoj k životu, pri ktorom človek príjme všetko, čo sa mu v živote udeje. A nielenže to príjme, ale dokonca to bude aj milovať. „Odpustil som mu. Keď som trochu vyrástol, pochopil som, že tiež pochádzal z dosť hroznej domácnosti a jednoducho nemal nástroje, schopnosti ani mentálnu silu, aby sa vysporiadal so svojimi démonmi,“ vravel otvorene.
Z vystrašeného chlapca sa stal muž
Jonny vedel, že sa nemôže navždy zaoberať svojou minulosťou a žiť život plný trpkosti. „Pochopil som, že drastické udalosti zohrali veľkú úlohu pri formovaní toho, kým som sa stal,“priznal dnes už 38-ročný Jonny. „Keby bol o tomto chlapovi film, nikdy by ste tomu neverili,“ povedal jeden zo spolumoderátorov podcastu „Zero Blog Thirty“.