Miškovi z Martina sa na liečbu poskladalo celé Československo. Jeho príbeh zachránil ďalšie tisíce ľudí
Spolužiaci na mňa pokrikovali, keď som bol v televízii. Niekto si myslel, že všetky tie vyzbierané peniaze dostanem ja, spomínal Michal Budinský.
Bola to najväčšia charitatívna kampaň v novodobých dejinách Československa – konto Míša. Obrovská charitatívna akcia sa strhla po Nežnej revolúcii kvôli vtedy 10-ročnému Michalovi Budinskému z Martina. Počas jedného roka Čechoslováci vyzbierali 100 miliónov korún, za ktorých pražská nemocnica kúpila špeciálny Leksellov gama nôž. Ten nielenže Michalovi predĺžil život o 26 rokov, ale zachránil život ďalším tisícom pacientov.
Rodina by na operáciu zarábala roky
Obyčajnému chlapcovi z Martina, ktorý robil karate, liezol po stromoch a jazdil na bicykli ako ostatné deti, sa vo vtedajšom Československu na začiatku roku 1989 zmenil život v jedinej sekunde. Nečakané krvácanie do mozgu spôsobilo, že mu čiastočne ochrnula ľavá polovica tela. Príčinou bolo cievne ochorenie, takzvaná arteriovenózna malformácia.
Miška Budinského vtedy mohla zachrániť jediná operácia, tá sa však v socialistickom Československu nikdy predtým nevykonávala. Až Nežná revolúcia priniesla vtedy 10-ročnému chlapcovi aspoň malú iskričku nádeje.
Po páde železnej opony sa nádejou pre Michala stali lekári v Štokholme, ktorí by dokázali v tom období urobiť šetrný zákrok bez potreby operatívne otvoriť hlavu. A to s použitím takzvaného Leksellovho gama noža. Celá operácia by ale rodinu stála 84 280 švédskych korún (790 000 Kčs, pozn. redakcie).
„Tá operácia bola taká drahá, že by na ňu rodina nezarobila za pätnásť rokov. Preto vznikla myšlienka kúpiť tento drahý prístroj. Vtedajšie zdravotníctvo ale nemalo možnosť, ako ho zaobstarať a nemocnice boli po stránke vybavenia v zúboženom stave,“ spomínal pre Seznam neurochirurg Roman Lišák. Miškovi rodičia sa preto rozhodli, že peniaze na záchranu ich syna budú zháňať sami.
Pre chlapca z Martina sa spojil celý národ
List rodičov s prosbou o pomoc sa z Martina dostal v júni v roku 1990 cez švédskeho veľvyslanca v Prahe do nadácie Charta 77 v Štokholme, ktorá spustila najväčšiu charitatívnu kampaň v novodobých dejinách Československa. „Nikdy nezabudnem na tie dlhé rady detí zo škôl z celej republiky, ktoré si kupovali samolepku so symbolom zbierky,“ spomínala Božena Jirků z nadácie Charty 77.
Článok pokračuje na druhej strane: