Monika a Jozef sú nevšední záchranári. Vyrážajú k izbovým rastlinám v núdzi a prevádzkujú jedinečný útulok
Koronavírusová pandémia spôsobila boom v pestovaní kvetín. Zeleň ešte viac spojila aj životných partnerov Moniku a Jozefa.
Pracovnými nástrojmi Moniky Orémusovej a Jozefa Baláka sú nožnice, krhla, handrička, hnojivo a substráty podľa požiadaviek. S týmto vybavením vyrážajú ako rastlinná pohotovosť, keď ich klient zavolá, že sa jeho kvetu nedarí. Keď sa aj nevyberú priamo do domácnosti, ľudia so svojimi chorými črepníkovými kvetmi si ich nájdu.
Kvetinová Madonna či Shakira
„Rastlinky končia na našom operačnom stole, kde sa im poriadne pozrieme na zúbok, respektíve korene i listy a zisťujeme ako im pomôcť. Dáme ich dokopy a len čo sa uzdravia, putujú na adopciu. Vypíšeme im rodný list, v ktorom je napísané ich meno, v akom stave sa k nám dostali, ako sme ich zachránili i to, ako sa o nich treba ďalej starať,“ vraví Monika, ktorá má spolu s partnerom veľmi dobrý prehľad o všetkých menách, ktoré sú napísané v kalendári. Z nich totiž pomenúvajú svoje črepníkové ratolesti. Občas sa inšpirujú aj slávnymi spevákmi či hercami.
Takpovediac na dračku, čiže na adopciu, idú najmä svokrine jazyky alebo vzácne filodedrony prípadne syngónium. Čím raritnejšia rastlina, tým je žiadanejšia. „Aby sme mali prehľad, ako sa im v nových príbytkoch darí, ľudia nám posielajú fotografie,“ hovorí Jozef, ktorý sa pred rokmi venoval prírodnému staviteľstvu a rekonštrukcii starých domov. Za prácou cestoval na týždňovky. Dnes je rád, že sa usadil.
„Spoločné podnikanie sme rozbehli po tom, čo sa na nás priatelia začali obracať s tým, aby sme im poradili, presadili kvety a pod. V podstate nakopol nás známy, ktorý nás požiadal, aby sme mu zveľadili muškáty po zime. Nechal nám ich pred dverami, aby sme sa postarali. Neskôr sme k útulku pridali aj predaj exotických rastlín,“ spomína Monika.
Kvetiny na sviatky nedostáva
Rodená Prievidžanka, ktorá dnes žije v Banskej Bystrici, bola odmalička obklopená kvetmi. Jej rodičia majú kvetinárstvo. Paradoxne, takmer na žiaden sviatok ale kvetiny nedostávala.
„Všetci si asi hovorili, že ich máme doma dosť. Pritom ja by som sa veľmi potešila,“ usmieva sa vyštudovaná umelkyňa, ktorá sa najskôr uplatnila skôr v gastrosektore. „Rodičia spočiatku na mňa naliehali, aby som sa vydala ich smerom. Bránila som sa. Napočudovanie, teraz robím, čo chceli. Teším sa z toho, že som im akoby splnila sen. Okrem toho sme sa i viac zblížili,“ pokračuje.
Niektoré rastliny nechcú vašu pozornosť
Článok pokračuje na ďalšej strane:
