Dobré noviny
Petržalské terasy sú dedičstvom socializmu. Traja mladí ľudia sa rozhodli, že na ich základoch vybudujú komunitu
Andrea Petrovčinová
Andrea Petrovčinová

Petržalské terasy sú dedičstvom socializmu. Traja mladí ľudia sa rozhodli, že na ich základoch vybudujú komunitu

Viktor Kasala, Jan Urban a Lucia Adameková tvoria urbanisticko-aktivistické občianske združenie Krasy terasy od roku 2019. Prostredníctvom ich aktivít sa snažia revitalizovať nevyužívané a zanedbané časti petržalských panelákov.

Spoluprácu našli priamo v domoch

Pod terasou na Vavilovovej ulici je hotový raj. O zeleň sa tu stará pani susedka, ktorej paradoxne nepatrí najvypestovanejší balkón nad terasou. Trojica spolu s obyvateľmi na terasách vysadili tiež pavinič i wistériu. Pre ručne vymodelované, na mieru zhotovené črepníky našli odborníkov priamo v dome na Mánesovom námestí. Býva tu krajinná architektka, ktorá vybrala rastliny, i statik, ktorý vypočítal konštrukciu.

„Črepníky sme chceli postaviť priamo na plochu. Majiteľ priestorov pod terasou však nesúhlasil, nakoľko chcel mať prístup k celej ploche terasy pre prípadné sanovanie poškodení hydroizolácie. Museli sme črepníky nadizajnovať tak, aby sme ich mohli zavesiť na zábradlie. Použili sme tretie najtvrdšie drevo a stolár nám doniesol finálne črepníky z dielne. Oceľovú konštrukciu dodal známy obyvateľky. A tu sme to len dali dokopy. Overilo sa nám, že viac hláv vždy zvládne úlohu lepšie než jednotlivec – a to je vlastne myšlienka celej terasy.

Viktor Kasala a Ján Urban
Viktor Kasala a Ján Urban z občianskeho združenia Krasy terasy Foto: Andrea Petrovčinová
Cieľom nášho občianskeho združenia je upozorňovať na to, že priestory terás musia byť pri rekonštrukcii plánované ako kvalitné verejné priestory, ktoré majú poskytnúť ich užívateľom rôznorodé aktivity, miesto na stretávanie sa a spolupodieľanie sa na ich ďalšom rozvoji.Viktor Kasala
Foto: Andrea Petrovčinová

Konfera na konci sídliska

Krasy terasy sa aktuálne venujú skôr výskumu. V minulosti sa im tiež podarilo zorganizovať konferenciu Konsepase naterase na konci Petržalky, v kultúrnom dome DK Lúky. Program pripravovali polroka pre spoločné zasadnutie rôznych odborníkov z verejnej správy, tretieho sektora a obyvateľov. Súčasťou bol aj umelecko-kultúrny sprievodný program.

„Mali sme pocit, že sme niečo urobili na týchto dvoch terasách, ale že nechceme iba donekonečna vysádzať kvetináče. Chceli sme ísť ďalej. Na konferenciu si za jeden stôl sadli ľudia z magistrátu, z miestneho úradu, obyvatelia a aktívne združenie z rôznych sfér kultúry, zelene aj sociológie. Je naozaj pravda, že v téme terás sa toho veľa deje. Ako veľmi významný vnímame krok magistrátu – vyhlásenie grantového programu na projektovú dokumentáciu a rekonštrukciu terás, pri ktorých je jasný majetkoprávny stav.

Ak sa raz tieto rekonštrukcie začnú skutočne robiť, chceme, aby nešlo len o technokratické riešenia problémov – dostať terasy do pôvodného stavu, vydláždiť niečo rozbité. Cieľom nášho občianskeho združenia je upozorňovať na to, že tieto priestory musia byť pri rekonštrukcii poňaté ako kvalitné verejné priestory, ktoré majú poskytnúť ich užívateľom rôznorodé možnosti užívania, miesto na stretávanie sa a spolupodieľanie sa na ich udržiavaní. Našimi dočasnými zásahmi na Mánesovom námestí a Vavilovovej sme sa snažili ukázať, k čomu tieto zmeny môžu viesť v budúcnosti.“

Foto: Andrea Petrovčinová

Ružové okuliare sa cenia

Aký dôvod majú ľudia pri neziskovej činnosti, ktorá im uberá z času, energie a napokon neprinesie najveľkolepejšie výsledky? Trojica sa terasám venovala vo voľnom čase, zapájala do ich aktivít svoje polovičky, rodiny, blízkych. Vraj to však stojí za to.

„Bavilo nás to a to je najhlavnejšie. Navyše nás dnes oslovujú ľudia na rôzne odborné spolupráce práve vďaka terasám. Vnímajú nás ako partnerov do diskusie a my dúfame, že sme sa aspoň malou trošičkou nejako zapojili k novému smeru vo vnímaní týchto verejných priestorov. Zároveň to bola pre nás, mladých architektov a urbanistov, skvelá možnosť, ako sa realizovať po škole. Pustili sme s vervou do niečoho, v čom sme videli potenciál a verili tomu. Aj keď sme nemali celé leto pre seba.

V prvom rade sme sa však veľa naučili. Napríklad, ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorých vôbec nepoznáme, ako pracovať s očakávaniami, predstavovať naše nápady. Mrzelo nás, že vízia, energia a snaha urobiť niečo skvelé, sa stretli aj s odporom. Naivné rúžové okuliare nám časom spadli. Dôležitou súčasťou týchto aktivít je aj postupná zmena v náhľade spoločnosti na kvality verejného priestoru. Je to napokon fajn – traja kamoši sa rozhodli zrevitalizovať pár terás na ich sídlisku. Bol aj guláš, aj hotdogy, barbecue, drinky, pivo. Ale najmä rozhovory. Uvidíme, čo bude ďalej.“

Foto: Andrea Petrovčinová
Časť 2 / 2

Už ste čítali?

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Fotograf Miroslav Ondruš a jeho snímka, ktorá ohúrila verejnosť.

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Seriálový Juan s milovanou Broňou a ich spoločnou dcérkou / Mario Cimarro v Dobrých novinách a Dobrom rádiu

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…