Na Slovensku máme unikátne laboratórium, v ktorom testujú kvalitu medu. Vzorky chodia až z Novej Kaledónie
Med slovenským vedcom posielajú včelári i bežní konzumenti.
Najviac skúmaviek, mikroskopov či výskumných prístrojov na meter štvorcový v Bratislave, je zrejme v areáli Slovenskej akadémii vied. Prejsť za vstupnú rampu je akoby sa ocitnúť v samostatnom meste. Na jeho konci, úplne pod lesom, je ústav molekulárnej biológie. A tam to celé začalo.
Vzorky chodia z celého sveta
Na medové konzultácie je k dispozícii odborník na slovo vzatý Juraj Majtán, ktorý je zároveň zodpovedný i za certifikáty a známky kvality. O mede vie hádam viac ako ktorýkoľvek majiteľ včelích rodín. Čím si ho med získal? „Prvá informácia, ktorá ma prekvapila, bola, že môže byť zdravotníckou pomôckou a používa sa napríklad na hojenie rán,“ odpovedá a zároveň približuje, ako to vyzerá, keď im niekto pošle vzorku medu na rozbor. „Ide o biologický test. Med sa nariedi a skúma sa, pri akej koncentrácii je stále schopný zastaviť rast baktérií.“ Čiže čím je koncentrácia skúmanej vzorky nižšia a stále dokáže zlikvidovať nežiadúce baktérie, tým je med účinnejší.
Odborník si už posvietil aj na zahraničné sladké produkty od včiel, nielen na tie slovenské. Poslali ich napríklad z Ameriky či Ruska. Dva mesiace putovalo na Slovensko 50 vzoriek z Novej Kaledónie. „Oslovili nás včelári po tom, čo si našli naše publikácie. Predtým posielali vzorky do Francúzska, no taký test, aký robíme my, tam nebol. Niektoré ich medy sú vynikajúce a teraz je otázka, cez aké mechanizmy účinkujú,“ hovorí. Prečo by ale mali byť iné? „Nová Kaledónia je totiž špecifické miesto, kde rastú rastliny, ktoré nikde inde na svete nenájdete. Možno objavíme niečo, čo tu ešte nebolo,“ približuje dôvod. Výsledky budú známe koncom roka.
Keď je včelár prikrátky
Pre všetkých konzumentov tejto sladkej pochutiny má vedec dobrú správu. Slovenské medy priamo od včelárov sú kvalitné. „Každý včelár si myslí, že jeho med je najlepší na svete. Veľa z nich naozaj vychádza veľmi dobre a dostanú od nás zlatú, striebornú alebo bronzovú medailu. Sú potom aj také bez nej, ale to neznamená, že sú zlé. Niektorí sú sklamaní a pýtajú sa, kde je chyba. Včelár totiž niekedy nevie ovplyvniť kvalitu produktu. Vo všeobecnosti platí, že napríklad vlhkosť medu by mala byť do 20 percent. Stane sa, že každoročne robí ten istý postup a pritom tento parameter poskočí o pol percenta vyššie. Niekedy to nie je v rukách včelára, ale je to na samotnej prírode,“ vysvetľuje.
Vzorky, ktoré prejdú všetkými testami a hodnoty sú ukážkové, získajú certifikát a ich majiteľ má právo na nálepky. Tie si potom môže nalepiť na sklenené poháre a tým pádom aj zvýšiť cenu svojho produktu. Keď však niekto uvažuje nad tým, že si dá svoju medovú znášku podrobne preskúmať, musí ju najskôr nafľaškovať.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
