Trikrát okúsil život na ulici. Domovákovi Petrovi sa podarilo to, čo málokomu. Mal šťastie na ľudí
S rodinou nemá žiaden kontakt. Oporou sú mu priatelia i susedia.
„Odišiel som do Košíc, kde som mal sľúbenú prácu, no nevyšlo to. Nikto ma nechcel zamestnať. Najprv som spal na ubytovni a keď som minul všetky peniaze, bol som dva týždne na ulici. Bolo to veľmi ťažké. Dodnes mám z toho traumu. Pomohol mi vtedy tiež odchovanec z detského domova, ktorý mi požičal peniaze, neskôr aj neziskovka Úsmev ako dar,“ hovorí. Postupne sa mu naskytla robota, pre ktorú sa z východného Slovenska presťahoval viac na západ. Vyučený kuchár-čašník sa na určitý čas uplatnil aj vo svojom odbore. „Robil som v jednom hoteli, kde som stretol človeka, ktorý sa ponúkol, že mi pomôže. Mal upratovaciu firmu. Robil som preňho.“
Tretíkrát na ulici
Pracovitý mladík sa teda na nové zamestnanie dal nahovoriť. Dopadlo to tak, že po pár týždňoch sa znova ocitol na samom dne. Opäť na ulici. „Nebolo zákaziek, nemal som mu z čoho platiť nájom, tak ma vyhodil. Povedal som si, že to nie je normálne, že ma takto život ubíja. Mal som všelijaké myšlienky, ale na najhoršie som nepomyslel. Ak sa nemáte o koho oprieť, samota je najhoršia,“ nešetrí úprimnosťou. Prežil to za pomoci dobrých ľudí. Konkrétne jednej panej, ktorá mu zaplatila ubytovňu a nakopla ho, aby v upratovacích službách pokračoval.
„Dala mi šancu na život. To bol prvý krok k novému začiatku.“ Keď už si myslel, že má dobre našliapnuté na konečne spokojný život, opäť okúsil život bez domova. „Býval som už vo svojom prvom prenajatom byte, mal som svoju firmu a hneď prvú zákazku mi klient nezaplatil. Domáci ma preto vyhodil na ulicu. Bolo to dva týždne pred Vianocami. Vtedy som si myslel, že je koniec.“ Mal 27 rokov. Peter sa netají tým, že napriek tomu, čo všetko zlé ho v živote postretlo, má šťastie na dobrých ľudí. Aj vďaka nim je dnes tam, kde je. Čiže býva vo svojom byte a pokračuje vo svojom biznise. „Jedna z mojich klientok je ako moja druhá mama. Veľmi jej záležalo na tom, aby som mal vlastné bývanie. Keďže ja by som nedostal hypotéku v dostatočnej výške, rozhodla sa, že byt kúpi ona a ja jej ho splácam,“ teší sa milovník tenisu a plávania.
Keďže v detskom domove sa pre nedostatok peňazí nevenoval žiadnemu športu, teraz všetko doháňa. Má dokonca svojich trénerov, aby bol čo najlepší. Raz chce totiž trénovať deti, ktorých zaujíma tenis rovnako ako jeho.
