Prísť o vlasy bola úplne iná bolesť, ako prísť o prsník. Lívia si odhalila rakovinu vďaka jednej veci
Skoršie odhalenie môže zvrátiť priebeh možnej diagnózy, ktorá je skutočným utrpením, opísala svoj príbeh bojovníčka Lívia.
Až choroba jej ukázal pravý význam slovenského spojenia „žiť tu a teraz“. V apríli 2020 Lívii Ilavskej zatelefonoval lekár so zlou správou: „Máte zhubný nádor. Je mi to ľúto, máte rakovinu.“ Vtedy 32-ročná Lívia neverila, že malá hrčka, ktorú si predtým sama nahmatala na prsníku, je v skutočnosti zhubný nádor. „Môj mozog vypol a ja som len sedela a plakala. Letmo som zachytávala slová, ktoré mu išli z úst a predstavovala si koniec svojho života,“ spomínala na najťažší deň.
Strach z liečby
Lívia si prvýkrát nahmatala hrčku v roku 2017. Vtedy išlo ale o bežný tukový výrastok, ktorý zmizol. O tri roky neskôr si opäť pri samovyšetrení prsníku nahmatala uzlíček a myslela si, že pôjde o podobný prípad. Časom ale spozorovala, že hrčka rastie a okrem toho začala pociťovať bolesť medzi lopatkami, únavu a stratu sily, aj napriek tomu, že dbala na zdravý životný štýl. Biopsia potvrdila jej najväčšie obavy – bola v druhom štádiu rakoviny a potrebovala akútnu operáciu a odstránenie prsníka. Zúfalstvo, strach, neistota – to sú tri slová, ktorými opísala svoje pocity, keď sa dozvedela pravdu.
„Strach z liečby bol neskutočne veľký, no strach stratiť život a všetky jeho krásy bol ešte väčší. Pristúpila som na celý proces liečby i keď som nevedela čo všetko to bude obnášať,“ spomínala Lívia, ktorá musela podstúpiť mastektómiu, šesť mesiacov chemoterapie, 15 terapií ožarovaním, jeden rok biologickej liečby a čakajú ju ešte roky hormonálnej terapie.
O vlasy prišla na oslave narodenín
Lívia si od začiatku predstavovala tie najhoršie možné scenára. Plakala pri predstave, že bude bez prsníka, bez vlasov, vychudnutá a bez sily. O vlasy prišla v deň svojej narodeninovej oslavy. Sestra jej doniesla parochňu, kamarátka priniesla strojček a oholila jej hlavu.
Pre všetkých prítomných to bol obrovský šok, a keď sa Lívia uvidela v zrkadle bez vlasov, uvedomila si, aká choroba v jej živote je reálna a zákerná. „Prísť o vlasy bolo čosi úplne iné než prísť o prsník. Bol to iný typ bolesti, emočný, ďalšie precitnutie toho, že som skutočne chorá, že to nekončí len odstránením prsníka,“ vysvetlila svoje pocity.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
