Tešia sa, že na nich niekomu záleží. Marián píše osamelým seniorom ručne písané listy, robí to zadarmo
Za dva roky svojej existencie poslali dobrovoľní poslovia dobra vyše 3300 listov.
Hoci rukou písané listy postupne nahrádzajú sociálne siete, pre staršiu generáciu majú stále obrovskú hodnotu. Práve z tohto dôvodu sa ukázali byť najlepšou možnosťou, ako potešiť seniorov, ktorí sa počas pandémie ocitli odrezaní od svojich najbližších. To, čo sa spočiatku javilo ako milá študentská zábavka bratov Cipárovcov z Trnavy, sa však rýchlo rozšírilo po celom Slovensku. Teraz si mladší z dvojice Marián za milý počin s názvom Pošli dobro preberie striebornú Medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu (skrátene DofE).
Spríjemnenie ponurých dní
Myšlienka posielať dobro skrsla v hlave sedemnásťročného Mariána v momente, keď sa s bratom dočítali, ako negatívne vplýva pandemická situácia na psychiku seniorov. Preto sa rozhodol pomôcť. „Vieme, že sa veľa organizácií venuje mladým a ich rozvoju. My sme však videli príležitosť v pomoci seniorom, ktorí si zaslúžia našu pozornosť, lásku a dôstojnú jeseň života,“ ozrejmil študent Gymnázia Angely Merici v Trnave. Podľa jeho slov bola hlavnou myšlienkou iniciatívy podpora seniorov z domovov dôchodcov, aby sa necítili sami a odlúčení bez možnosti kontaktu so svojimi rodinami a blízkymi.
Napriek tomu, že začínali s obmedzenými možnosťami, vďaka vplyvu slovenských influencerov sa k dvojici v priebehu dvoch mesiacov pridalo takmer 200 mladých dobrovoľníkov. Dnes si so seniormi ochotne dopisuje vyše 450 žiakov základných a stredných škôl. „Prekvapilo nás, keď sa do iniciatívy chceli zapojiť samotní seniori, aby si dopisovali so svojimi rovesníkmi z iných zariadení,” dodal Marián, ktorý seniorom robí radosť už viac ako dva roky. Spoločne im poslali viac ako 3300 listov, ktoré cestovali cez celé Slovensko.
Každodenné zážitky aj osobné príbehy
Študenti v listoch popisovali svoje osobné príbehy, ale aj každodenné zážitky. „Ich hlavným posolstvom však bolo povzbudenie k tomu, že v náročnej situácii covidového odlúčenia sme všetci spolu a čoskoro sa budeme môcť nadýchnuť čerstvého vzduchu v spoločnosti priateľov a blízkych,” opisuje Marián a dodáva, že v projekte nepoľavujú, ani keď sa situácia s covidom mierne zlepšila.
„Bol to nádherný pocit vidieť desiatky nadšených seniorov, ktorí sa tešili, že niekomu na nich záleží. Vonku nám z vďaky zaspievali piesne, nabalili nás ručne vyšitými dekami a domov sme tak odchádzali nabalení viac, ako sme prišli,” spomína si Marián na obdobie, keď boli opatrenia mierne a mohli listy do zariadení nosiť aj osobne.
„Zo zariadení dostávame ďakovné správy. Vieme, že mnohí seniori si listy čítajú opakovane. Niektorí si ich dokonca nosia so sebou vo vreckách županov či košieľ,” uzatvára študent s dodatkom, že iniciatívu spolu s bratom financujú zo svojich vreciek. Obaja popri škole pracujú, aby mohli financovať nielen svoje záľuby, ale tiež posielanie dobra. Ak by však našli sponzorov, dobro by sa po Slovensku mohlo šíriť rýchlejšie.
