Po havárii ich nik nehľadal. Športovcov v ľadovom pekle zachránil kanibalizmus, ktorý vysvetľujú už 50 rokov
— Foto: Wikimedia Commons Pedro Escobal / Profimedia
O „zázraku v Andách,“ ako 72-dňové utrpenie často nazývajú, vzniklo viacero kníh a filmov.
Čoskoro si uvedomili, že im zostáva len jediná možnosť. Niektorí z tých, ktorí prežili, sa uchýlili k činu, ktorý im napokon zachránil život.
Hráči sa nechceli uchýliť ku kanibalizmu a tento krok odkladali tak dlho, ako len mohli. Verili, že príde záchrana. Lenže z tranzistorového ktoré mali k dispozícii, sa o pár dní ozvali osudné slová - pátracia akcia sa oficiálne skončila. Skupinka preživších teda pomocou úlomku skla nakrájala tenké plátky zo sedacej časti jednej z mŕtvol a potichu sa pustila do jedenia.
#OTD in 1972: “Miracle in the Andes”: Uruguayan Air Force Flight 571, a F-227 chartering a Rugby team, is presumed lost in the Andes. Plane had crashed in Argentina. Survivors faced terrible ordeals, even resorting to cannibalism. 14 of the 45 aboard are rescued 72 days later. pic.twitter.com/6ipW6hHctN
— Air Safety #OTD by Francisco Cunha (@OnDisasters) October 12, 2022
Lavína pochovala ďalších ľudí
V horách bojovali o prežitie už 18. deň, keď sa na trup lietadla zrútila lavína a pochovala ďalších osem športovcov. Posilnila však presvedčenie tých, ktorí zostali, že musia urýchlene vyhľadať pomoc a pokúsiť sa zachrániť. Hoci sa úloha pri pohľade na hory zdala byť nemožná, neexistovala žiadna alternatíva.
Vyrobili si provizórne sane a spací vak a vybrali spomedzi seba tých, ktorí by náročnú misiu mohli zvládnuť - Roberta Canessa a Nanda Parrada. Vybavili ich aj "proviantom" z mŕtvych spoluhráčov. Zvyšok preživších zostal pri lietadle, aby ušetril zdroje.
Today in 1972 Uruguayan Air Force Flight 571 crashes in the Andes mountains. Twenty-eight survive the crash. All but 16 succumb before rescue on December 23 pic.twitter.com/4dcVyS1N9y
„Prežili sme toho toľko, teraz poďme spoločne zomrieť,"povedal Canessa Parradovi. Potom spolu zamierili na druhú stranu hory, smerom na Čile. Kráčali 10 dní v teplotách pod bodom mrazu.
Hoci zo dňa na deň slabli, 18. decembra začuli hukot rieky. Vydali sa preto po prúde, ktorý ich o dva dni zaviedol až ku stádu kráv a trom pastierom, ktorí však boli na opačnej strane rieky. Komunikáciu s nimi znemožňovala hučiaca voda. Dvojica preživších bola zúfalá.
