Obávaná choroba jedných zabila, druhých obišla. To, ako sa šíria epidémie, sme sa dozvedeli vďaka náhode

Podmienky, aké nenájdete nikde inde

Faerské ostrovy mu poskytli úplne nový pohľad na skúmanie osýpok. Keďže šlo o územie, ktoré epidémia desiatky rokov obchádzala, zistil, že ľudia mladší ako 65 rokov voči nemu nemali vybudovanú imunitu. Starší však boli odolní. Vďaka rozhovorom, ktoré s nimi doktor viedol, po prvý raz našiel dôkazy o celoživotnej imunite po kontakte s vírusom.

Kontakt obyvateľov s okolitým svetom predstavovalo len Dánsko a ich obchodné lode, čo bol spôsob, ako sa osýpky dostali na izolované ostrovy. Panum dokázal presne vystopovať dĺžku inkubačnej doby, ktorú určil na dva týždne. Lekár bol presvedčený, že za nákazou je blízky kontakt s infekčnou osobou alebo s kontaminovaným predmetom.

Osýpky sa na ostrovoch šírili masívne a postihli všetky vekové kategórie. Keďže niektoré oblasti Faerských ostrovoch boli osídlené riedko, konečne bolo možné úplne presne vystopovať prejav ochorenia, zistiť dátum prvého kontaktu, ale aj pochopiť vývoj prvej, druhej či tretej vlny epidémie.

Zmenil medicínske myslenie

Panumova správa sa stala prvou prácou rodiacej sa epidemiológie. Práve ona pomohla celému svetu objasniť spôsob šírenia osýpok. „Získal som mená osôb z 52 dedín, ktoré ako prvé dostali osýpky, okolnosti a dátumy ich vystavenia infekcií. Dátumy, kedy sa na nich objavil exantém (kožná vyrážka, pozn. redakcie) a čas, ktorý potom uplynul, kým sa exantém objavil aj ostatných obyvateľov,“ písal vo svojom prelomovom texte.

Podarilo sa mu zistiť, že „nákaza osýpok nevyvoláva žiadne symptómy choroby ešte značnú dobu po tom, čo sa dostala do organizmu. Podľa mojich pozorovaní potom prináša známy exantém vždy na trinásty alebo štrnásty deň.“

Prečítajte si tiež: Od hókusu-pókusu k ozajstnej medicíne: Kochova správa o tuberkulóze obrátila vedecký svet hore nohami

Peter Panum vyvrátil všetky dovtedajšie tvrdenia o tom, že osýpky spôsobuje zlý vzduch alebo zápach. Jeho pochopenie nákazy prispelo k prevratu medicínskeho myslenia, na ktorom neskôr stavali jeho kolegovia ako Robert Koch či Louis Pasteur.