Pozor, nezabudnite si posunúť ručičky hodiniek. Ráno sa už prebudíme do zimného času

Noc zo soboty 29. októbra na nedeľu 30. októbra bude opäť o hodinu dlhšia. O 3.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ) sa čas na ručičkách hodín posunie naspäť, a to na 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ). Ľudia teda budú spať v noci o hodinu dlhšie.

Stredoeurópsky letný čas začal platiť v noci zo soboty 26. marca na nedeľu 27. marca, keď sa hodiny posunuli z 2.00 h SEČ na 3.00 SELČ. Okrem Slovenska platil aj v ostatných európskych štátoch s výnimkou Bieloruska, Ruska a Islandu.

Prví to mali Švédi

Pôvodne sa malo každoročné striedanie času minulý rok skončiť, napokon však ostáva v platnosti najmenej do roku 2026. O zavedení letného času sa ako prvý zmienil v jednom zo svojich článkov z roku 1784 významný americký politik Benjamin Franklin. Tvrdil, že ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo.

Prvá krajina, ktorá zaviedla letný čas, bolo Švédsko počas prvej svetovej vojny, a to 14. apríla 1916. Postupne sa do 30. apríla pridali Nemecko a spojenecké Rakúsko-Uhorsko. Zmena času bola po vojne zrušená. O rok neskôr letný čas zaviedlo Rusko, neskôr však Sovietsky zväz upravoval čas svojvoľne.

Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas v období 2. svetovej vojny, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom v rokoch 1940 až 1944. V povojnovom Československu ho zaviedli aj od 6. mája do 7. októbra 1946.

Zimný čas

V tom istom roku 1. decembra zaviedli jediný raz v histórii tzv. „zimný čas“, teda opačný posun než v prípade letného času. Letný čas znamená, že sa hodinky posunú o hodinu dopredu oproti stredoeurópskemu času, pri zimnom čase sa posunuli o hodinu späť. Opatrenie platilo do 23. februára 1947.

Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.