Divadlu dala všetko, spomínal Robo Roth na manželku, ktorá si siahla na život. Slovo herec sa mu z duše protiví
Oceňovaný umelec oslavuje v piatok 28. októbra 50 rokov.
Má osobitý prejav, nesporný herecký talent a k stvárneniu náročných postáv mu dopomáhajú výrazné črty či hlboký hlas. Venuje sa aj spevu a v posledných dvoch rokoch prepožičal svoj hlas pri predčítavaní klasických, ale aj nových slovenských autorských rozprávok.
No hoci ho každý označuje za herca, Robo Roth toto slovo rád nemá. „Budem úprimný - nemám rád a z duše sa mi protiví slovo herec. Už aj preto, že je dnes strašne sprofanované. Hercom sa označuje každý, kto sa naučí jednu vetu a na niekoľký pokus ju dokáže úspešne, plynule a bez chyby povedať na kameru,” povedal v rozhovore. Oceňovaný umelec oslavuje v piatok 28. októbra 50 rokov.
Ráčkujúci logopéd
Robert (Robo) Roth sa narodil 28. októbra 1972 v Bratislave. Hereckú prácu okúsil ako chlapec v Detskej rozhlasovej dramatickej družine a na doskách SND stál tiež ako dieťa v hrách Lov na kačice, Napoleon, Richard III. Vraví, že k umeniu ho to ťahalo odmalička - zatiaľ čo ostatní chlapci chodievali hrať futbal, on išiel do rozhlasovej družiny. V detstve mal problémy so sykavkami, ako však s úsmevom spomína, odnaučil ho to logopéd s inou vadou. „Chodil som k logopédovi, ktorý ráčkoval. Bolo to úžasné," skonštatoval v šou Tak trochu inak v SND.
Vyštudoval hudobno–dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil v roku 1993 Divadle Jána Palárika v Trnave. V rokoch 1993 - 1996 účinkoval v Divadle Nová scéna v Bratislave a v rokoch 1996 - 1997 v Bábkovom divadle v Žiline. Od roku 1994 patril k stálym hosťom v Slovenskom národnom divadle, kde je od roku 2000 členom činohry. Pravidelne sa však objavuje aj v projektoch mimo domovského divadla.
Ste škaredý, ale mám vás rada ako herca
Svoje výrazné črty a osobitý herecký prejav dokázal zakomponovať aj do takých náročných divadelných úloh, akými sú Faust, Hamlet či Ivanov. Ako vraví, práve stvárnenie postavy Čechovho Ivanova mu spôsobilo zimomriavky. „Ivanov v hre upadá do beznádeje a márnosti. Trpí, hoci nechce trpieť, ľutuje sa a neznáša, ak ho ľutujú iní. Keď nielen hráte, ale súčasne aj prežívate takéto stavy, tak to jednoducho ‚neodrbete‘. Musíte si to odžiť a zároveň aj odohrať,“ vysvetlil.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.
