Krvavý zásah proti demonštrantom bol poslednou kvapkou, režim sa začal rúcať. Slobodu sme získali pred 33 rokmi
Od roku 2001 si Slovensko túto udalosť pripomína ako štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu.
Poriadkové sily uzavreli pražskú Národnú triedu a po ôsmej večernej hodine sa začal policajný zásah. Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia, tzv. Červené barety, bili a zatýkali demonštrantov. Počas zásahu utrpelo zranenie 600 ľudí, z toho siedmi boli zranení ťažko.
Informácie o brutálnom policajnom zásahu sa rýchlo rozšírili, ich súčasťou bola aj správa o zabití študenta Martina Šmída. Tá sa však ukázala ako nepravdivá. Už počas nasledujúceho víkendu 18. a 19. novembra 1989 vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN). Študenti a herci vstúpili do štrajku.
Spoločne za slobodu
Spočiatku žiadali predovšetkým vyšetrenie policajného zásahu. Postupne pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala mocenského monopolu. Na námestiach v Bratislave, Prahe, ale aj v iných mestách, sa konali demonštrácie, ktoré vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku 27. novembra 1989. Komunistická strana stratila vedúce postavenie 29. novembra, keď federálny parlament schválil zmeny v Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR).
Po prvom neúspešnom pokuse z 3. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval 10. decembra vládu národného porozumenia na čele s premiérom Mariánom Čalfom a so zastúpením nekomunistov. Ku koncu roka, 29. decembra 1989, poslanci za prezidenta jednomyseľne zvolili Václava Havla. Zároveň boli do parlamentu kooptovaní nezávislí poslanci. Prvé slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990.
Deň pred násilne potlačenou demonštráciou pražských vysokoškolákov zo 17. novembra 1989 ukázali nemalú odvahu aj bratislavskí študenti. Tí 16. novembra 1989 svojou účasťou na nepovolenej demonštrácii v Bratislave napísali úvodnú kapitolu či prológ Nežnej revolúcie.
