Každý med skryštalizuje, dôležité sú jeho vnútorné hodnoty. Ako sa letuška z Kataru za včelára z Pribyliny vydala

Včelársky párik, Mišo a Lucka Poliakovci, si žijú v starorodičovskom dome s dielňou pre výrobu úľov, rámikov na medové plásty a hlavnou myšlienkou sebestačného cyklu od drievka až po sklíčko napríklad aj vŕbovkového medu. Tá v tomto regióne kvitne až do jesene. Prečítajte si, ako letuška z Kataru zmenila kariéru pre lásku na Liptove alebo ako sa meria množstvo vody v mede podľa lomu svetla. Liptovský prízvuk si domyslite.

Prvé včely som si priviezol na aute

Mišo Poliak je taký správny gazda. Stredoslovenský. Počuť to v každom slove a hádať sa s ním veru neradno. Bez húževnatosti a cieľavedomosti by ale med z jeho farmy rozhodne nechutil rovnako. Pribylinský včelár má už niekoľko rokov jasnú víziu vlastnej farmy s hovädzím dobytkom a včelami, ktorá bude fungovať na sebestačnom princípe. Aj keď doma zvieratá a včely vo veľkom nechovali, niekoľko zamestnaní a skúseností ho postupne naviedlo k výrobe takého medu, až vám ostane sladko za ušami. A údajne najlepšie chutí s paradajkovou polievkou (vtip) a príjemnou spoločnosťou (pravda).

„Mám za sebou niekoľko skúseností, ktoré nás postupne naviedli tam, kde sme s Luckou dnes – na farme pod Kriváňom. Študoval som environmentálne inžinierstvo, pracoval na včelárskom výskumnom ústave. Na bizónej farme v Kanade som sa skutočne priučil starostlivosti o zvieratá a zapáčila sa mi myšlienka mať raz vlastnú farmu. Čo som si zarobil, som investoval a vybudoval stádo. Včely som kúpil od jedného staršieho včelára z Trsteného a priviezol ich v úľoch na aute. Cenné rady a tipy, ako si všetko osvojiť som čerpal od skúsenejších včelárov z okolia, ktorí boli ochotní sa so mnou podeliť o svoje vedomosti.

Od začiatku tejto činnosti ako SHR – samostatne hospodáriaci roľník – sa orientujem na to prvé slovo. Na včelárstve ma fascinuje pluralita disciplín, vedomosti a zručnosti, ktoré človek zbiera postupne. Snažíme sa budovať našu farmu na princípoch sebestačnosti a uzavretého cyklu. V praxi to znamená, že sme investovali veľké prostriedky na zariadenia a stroje do dielne. Tu si vyrábam vlastné rámiky a celé úle, takže na to nepotrebujem stolára. Výroba medu je takto od prvého dreva až po med v sklenenom pohári výlučne v našej réžii. Včelár teda skutočne nemôže byť nemajetný človek, ide o veľmi nákladnú profesiu.

Na začiatku boli aj odhováračky, aj sklamania. A aj keď som to niekoľkokrát chcel vzdať, aj som to vyslovil, nikdy som to nemyslel úprimne. Myslím si, že každý zažíva podobné pocity pri celoživotných projektoch. Nedá sa z nich len tak ľahko vykorčuľovať. A včelárstvo je rozhodnem jedným z nich.“

Ako to funguje v úli pre neznalcov

Včelstvo je jednotná societa so spoločným cieľom, v určitých vlastnostiach dokonca vykazuje známky cicavcov. Ani jedna včela v úli nemá agendu iba pre seba samu – všetky sa spoločne usilujú o rozširovanie rodiny a zásobovanie plástov pre budúce generácie a chladné obdobia. Matka, často nesprávne označovaná ako kráľovná, má za úlohu klásť vajíčka – neoplodnené, známe ako trúdy, a oplodnené, robotnice. Ako všetky živočíchy aj včely majú potrebu zhromažďovať si zásoby podľa toho, čo im v aktuálnom období príroda ponúka. V okolí Pribyliny je to najčastejšie malina v strede sezóny, vŕbovka na jeseň, ale aj mnoho rastlín ako hloh, púpava, javor, topoľ.

Včely majú voľný pohyb a lietavky opúšťajú úľ pre zbieranie nektáru, ktorý prinášajú naspäť. Ich ekonomický rádius je približne päť kilometrov, rekordne preletia aj dvanásť. Nektár v úli obohacujú o enzýmy zo svojho tráviaceho traktu a kŕmia ním larvy v plástoch, ktoré znáša matka. Tá po pár dňoch od svojho vyliahnutia podstúpi „jednorazový sexuálny prelet“ – naraz ju môže oplodniť aj vyše desať trúdov, ktoré následne zahynú. Matka si takto doplní spermotéku na päť rokov dopredu, čo predstavuje jej približnú dĺžku života, a znáša vajíčka v úli bez ďalšieho nutného oplodnenia. Nová matka sa vyliahne za 16 dní vo vertikálnej materskej bunke (visí smerom nadol), kŕmená materskou kašičkou, a nahradí starú matku, ktorú včely buď zabijú, alebo ktorá spolu s inými včelami a zásobami medu úľ opustí. To včelárom vôbec nie je po chuti, pretože so sebou odnesú veľké množstvo medu.

„Ako dlho trvá vytvoriť jeden plást? Včely si ho postavia z večera do rána – pri stavbe si zo svojich tiel robia rebríky, volám ich lešenie. Produkujú doštičky, vosk, ktorý teplom modifikujú a vytvárajú z neho plásty. Je to ich vrcholné dielo, životný priestor pre nové generácie. Peľom sa kŕmia najmä malé larvy, teda plody, ktoré do plástov vložila matka. Z každej strany plástu je 800 buniek, v každej rôzne štádium larvy. Po vyliahnutí čakajú nové včely rôzne úlohy, až kým sa neprepracujú na najvyššiu kastovú úroveň, lietavky – najstaršie včely, ktorá prinášajú do úľa nektár z prírody.“

Laboratórna presnosť: obsah vody podľa lomu svetla

Med sa z plástov po znáške a vybratí z úľa vyfŕkne odstredivou silou pomocou zariadenia zvaného medomet. Následne vyteká cez výpust na ďalšie jednotlivé štádiá cedenia, aby sa odfiltrovali nečistoty ako vosk či mŕtve včely, a to cez niekoľko sít. Včely žijú v prebytkovom hospodárstve, čo znamená, že si vytvárajú viac než dosť zásob na kŕmenie – stačí im približne 20 – 30% potravy. Človek im teda odoberaním plástov s medom rozhodne neuberá krmivo. Nikdy sa im ani neodoberie úplne všetko, včelári si úle vážia. Pre predstavu, včely v jednom úli potrebujú mať približne päť kíl zásob. Pri získavaní medu sa z úľa vyberie plný rámik a vloží prázdny – celý proces sa tak začne nanovo.

Článok pokračuje na ďalšej strane: