Každý med skryštalizuje, dôležité sú jeho vnútorné hodnoty. Ako sa letuška z Kataru za včelára z Pribyliny vydala
Keď sa niekedy zastavíte v Pribyline na Hlavnej ulici, určite ľahko nájdete drevenú tabuľu Včelárstva Poliak.
„Vlastnosť včiel orientovať sa na jednu rastlinu sa nazýva florokonštantnosť. Ak však rastlina rastie v malých množstvách za dané obdobie, určite zopár včiel donesie aj napríklad púpavu. Ja som zo začiatku vôbec necítila rozdiel, všetko mi chutilo rovnako. Dnes mám najradšej malinu, tá je najjemnejšia,“ vysvetľuje Lucka.
„Slečna, zveziem vás?“ alebo ako sa z Kataru na Liptov vracia
A ako sa včelárska dvojica zoznámila? Lucka si nikdy popravde nemyslela, že skončí na farme s včelami a kravami. Vysnívala si kariéru cestovateľky a letušky, čo si aj splnila s poprednou leteckou spoločnosťou. Krátko pred nastúpením do novej práce v zahraničí jej na Liptove večer zastalo auto s budúcim manželom. Aj keď šlo vtedy len o odvoz do Liptovského Mikuláša, Lucka sa z Kataru po roku vrátila domov – a už od Miša neodišla. Veta: „Slečna, zveziem vás?“ so sebou tak priniesla oveľa viac, ako by si pred niekoľkými rokmi vôbec dvojica mohla predstaviť. Sú to stovky 950-gramových sklenených pohárov a práca pod horami na čerstvom vzduchu.
„Po Katare som prišla rovno na farmu. S Mišom sme boli celý čas na Skype, a tak som prehodnotila svoje sny a priority. Rozhodla som sa stáť vedľa neho. Osvojila som si všetky veci ohľadne farmárčenia, hoci na začiatku bolo veľa plaču – ruky som mala ľavé a nevedela som ani oplotok namotať. Mišo ma však všetko naučil. Trávime celé dni spolu.
Opakovane sa učíme nové veci, farma na nás kladie vysoké nároky. Nie všetko je len manuálna sila. Je v tom kopec byrokracie, dodržovania pravidiel, administratívneho ošetrovania farmy, prihlasovania zvierat, atď. Stále sa to mení a nikdy nevieme, čo nás čaká. Aj keď máme plno práce a nemám teraz čas na turistiku, práca na čerstvom vzduchu pod Tatrami mi to vynahrádza. Sen o cestovaní po svete som poľahky vymenila za stabilitu, kde mi je skutočne dobre každý jeden deň,“ uzatvára Lucka.
„Aj keď máme plno práce a nemám teraz čas na turistiku, práca na čerstvom vzduchu pod Tatrami mi to vynahrádza. Sen o cestovaní po svete som poľahky vymenila za stabilitu.“ Lucka Poliaková
