Viete prečo sa ľudia s príchodom nového roka bozkávajú? Majú v tom prsty nielen starodávne tradície

Kým niekomu dáte novoročný bozk, uistite sa, že poznáte skutočný pôvod tejto spornej tradície. Zamysleli ste sa niekedy vôbec nad tým, prečo sa ľudia s príchodom nového roka bozkávajú a kde má táto silvestrovská tradícia pôvod? Má v tom prsty história aj folklór, no pravda je podľa portálu Blesk aj tak niekde úplne inde.

Staré zimné tradície

Presné počiatky novoročného bozkávania sú dodnes zahalené rúškom tajomstva, no naša história naznačuje, že ten, s kým človek víta nový rok predpovedá, aké šťastie bude mať po zvyšok roka. Pôvod tohto novoročného zvyku podľa slov odborníkov pochádza zo starých zimných sviatkov ako boli saturnálie v starom Ríme či vikingská novoročná tradícia nazvaná hogmanay.

Saturnálie predstavovali oslavu zimného slnovratu a konali sa v období medzi 17. a 23. decembrom. Patrili k jedným z najväčších sviatkov roka a prinášali so sebou množstvo bujarej zábavy doplnenej alkoholom. Túto časť si s odstupom času odborníci vysvetľujú tak, že alkohol so sebou prinášal aj spomínané bozkávanie, čo si vysvetľujú práve ako pôvod novoročných bozkov.

Naopak, vikingská tradícia hogmanay novoročný bozk rovno zahŕňala. Podľa tradícií sa bozky rozdávali ako prejav pozdravu cudzích ľudí i priateľov a mali zaistiť šťastie počas celého nového roka. Portál blesk upozorňuje aj na stredoveké dielo Sir Gawain a Zelený rytier, v ktorom sa jedna z pasáží odohráva počas Nového roka a odkazuje na tradičnú sviatočnú hru. V nej museli ženy, ktoré hru prehrali, podarovať niečo mužom a údajne išlo práve o bozk.

Kde je pravda?

Napriek bohatej histórii odborníci nevedia s určitosťou povedať či populárny novoročný bozk spadá do kategórie povera alebo tradícia. „Pokiaľ by totiž niekto bozkával druhého len kvôli tomu, že chce zabrániť jeho osamelosti, jedná sa o poveru. Keď bozkávanie prirodzene vyplynie zo situácie a jeden druhého pobozká súhlasne, ide o tradíciu prenášanú z generácie na generáciu," uvádza portál Blesk, no docent Daniel Compara, odborník na anglickú históriu a literatúru, vtipne poznamenáva: „Úplne úprimne, znie to trochu ako výhovorka na bozkávanie s ľuďmi, ktorí vám to možno inak nedovolia."