Zamrzol na Mount Evereste, prišiel o nos aj končatiny. Zážitok na prahu smrti mu zachránil manželstvo
Američan, ktorý utekal pred rodinnými problémami, nebol ani zďaleka pripravený na náročnú výpravu.
Doktor uvidel stuhnutú zamrznutú ruku, rozopnutú bundu a tvár pokrytú ľadom. Skonštatoval smrť a Becka nechali na mieste. Po príchode do základného tábora zavolal Weathersovej manželke, že jej muž sa z Nepálu domov už nikdy nevráti. Vtedy netušil, že bude svedkom zázraku.
Weathers sa okolo štvrtej hodiny poobede prebral. „Začal som cítiť, že nie som spokojný s miestom, kde ležím. V mojej posteli bolo príjemne teplo a pohodlne a toto vôbec nebolo príjemné,“ spomínal Beck, ktorý si uvedomil, že ani náhodou neleží vo svojej posteli. „Bol to obraz mojej manželky a detí, ktorý ma postavil na nohy a ktorý ma prebudil po 15 hodinách zmrazenia,“ priznal po rokoch. Dezorientovaný vstal a nemotornou zamrznutou rukou buchol o zem. Znelo to ako buchnutie drevom. Vtedy sa mu do tela nahrnul adrenalín.
Nemal tvár
„Toto nebola posteľ. Toto nebol sen. Bolo to skutočné a začal som si uvedomovať, že som na horách, ale nemám ani poňatia kde. Ak nevstanem, ak sa nepostavím, ak nezačnem myslieť na to, kde som a ako sa odtiaľ dostanem, potom sa to veľmi rýchlo skončí,“ spomínal na osudný moment, keď sa rozhodol pozbierať všetku svoju silu. Potkýnajúc sa na nohách, ktoré boli ako z porcelánu a nemal v nich takmer žiadny cit, dokázal zísť čoraz nižšie, a to aj napriek slabému zraku. Keď vošiel do tábora, nikto z horolezcov nemohol uveriť, že pred nimi stojí „mŕtvy“ Beck Weathers.
„Tento muž nemal tvár. Mal ju úplne čiernu, úplne čiernu, ako keby mal na sebe kôrku,“ spomínal jeden z horolezcov. Aj keď mal tvár sčernenú od omrzlín a jeho končatiny už pravdepodobne nikdy nebudú ako predtým, Beck Weathers chodil a rozprával. V priebehu niekoľkých hodín prišiel do základného tábora vrtuľník, ktorý nikdy nebol vo vyššej nadmorskej výške. Celú záchrannú akciu zorganizovala zo Spojených štátov Beckova manželka Margaret, ktorá trvala na tom, aby záchranári išli po jej polovičku. „Povedali mi, že táto cesta ma bude stáť ruku a nohu,“ vybavoval si slová záchranárov, ktorí mali pravdu.
Everest mu zachránil manželstvo
Museli mu amputovať ruku, prsty na ľavej ruke aj nos. Ako zázrakom mu lekári dokázali vyrobiť nový nos z kože na krku a uchu. Aj keď Beck Weathers nikdy nevyliezol na všetkých sedem najvyšších vrcholov, dodnes má pocit, že svoj vrchol už dávno dosiahol. Jeho manželka súhlasila, že sa s ním nerozvedie a namiesto toho zostala po jeho boku.
Dvojica napísala knihu „Napospas smrti: Zostup z Everestu“ o tom, ako im skúsenosť na prahu smrti zachránila manželstvo. „Je to veľmi ťažké vyjadriť slovami, aké silné to bolo byť späť s mojou manželkou a deťmi a byť s nimi v bezpečí,“ odkázal Beck Weathers, ktorý s Margaret tento rok oslávili 46. výročie svadby a stali sa starými rodičmi. „Spoločne si užívame každodenné obyčajné radosti,“ dodal na záver.
