Dnes si pripomíname sv. Štefana. Viete prečo sa naši predkovia v tento deň zvykli sánkovať či zabávať?
Na svätého Štefana chodili naši predkovia koledovať, sánkovať sa a nevynechali ani bohoslužbu a potom bujarú zábavu.
Vianoce sú pre mnohých ľudí najmä o Štedrom dni, ale aj dnešok, 2. sviatok vianočný, má svoje čaro a postavenie. Pre veriacich kresťanov je dňom spomienky na diakona a prvého mučeníka sv. Štefana, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný.
Veriaci sa počas bohoslužieb modlia za sv. Štefana, ďakujú Bohu nielen zaňho, ale aj za všetkých ostatných vyznávačov, ktorí pre vieru v Ježiša Krista obetovali svoj život. V gréckokatolíckej cirkvi je dnešný pondelkový sviatok nazývaný Zhromaždenie (Zbor) k Presvätej Bohorodičke a sviatok svätého prvomučeníka Štefana budú sláviť až v utorok 27. decembra. V rímskokatolíckej cirkvi po Vianociach nasleduje sviatok Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa.
Zvyky, ktoré mali priniesť bohatú úrodu
S dňom svätého Štefana sa najmä v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia spájalo množstvo tradícií, ktoré mali slovenským roľníkom zabezpečiť hojnú úrodu v ďalšom roku. Mládenci napríklad do saní posadili mladé dievčatá a sánkovali ich celé predpoludnie či popoludnie. „Verilo sa, že aká dlhá bude sanica, také dlhé budú klasy obilia,“ prezradila Katarína Nádaská.
Neoddeliteľnou súčasťou 2. sviatku vianočného bola podľa etnologičky aj slávnostná bohoslužba: „Gazdinky sa snažili z kostola prísť čím skôr, lebo sa verilo, že tej, ktorá príde domov ako prvá, sa nasledujúci rok bude dariť a všetko bude mať porobené ako prvá.“
Do dnešných dní sa na Slovensku zachoval zvyk ísť sa na Štefana zabaviť. Pre našich predkov to bola veľká udalosť, pretože pokojné adventné obdobie dodržiavali už od Kataríny 25. novembra.„Dievčatá na zábavu priniesli jedlo a pochutiny, chlapci zaplatili muzikantov a niečo na pitie,“ uzavrela Nádaská.
