Peklo v ľadovej jaskyni ho pripravilo o nohy. Keď liezol na Everest, zlomil si protézu, no i tak ho zdolal

Zatiaľ čo mladíci bojovali s mrazom, rozdeľovali si zvyšky sušienok a dúfali, že sa počasie umúdri, ich kolegov prepadali nepríjemné predtuchy. Napriek nepriaznivým podmienkam si uvedomili, že o živote Marka a Phillipa v horách rozhodujú minúty, a tak započali masívnu pátraciu akciu. Po štrnástich dňoch a množstve nebezpečných manévroch ponad najvyššiu horu Nového Zélandu však svojich kamarátov objavili. Hoci boli extrémne vyčerpaní, boli stále pri zmysloch a schopní komunikovať.

Krutá rana osudu

Previezli ich preto do nemocnice, kde však na Marka nečakali pozitívne správy. Pre rozsiahle omrzliny mu lekári nedokázali zachrániť dolné končatiny. „Videl som, ako mi hnijú obe nohy a nakoniec mi ich amputovali. Keďže strata nebola náhla, efekt bol do istej miery oslobodzujúci. Najťažšia bola potom rehabilitácia,“ zaspomínal si pre Hindustan Times Mark s tým, že svoj sen o živote na horách sa rozhodol aj tak splniť.

Hoci sa so stratou končatín síce chvíľu vyrovnával, s pomocou protetických nôh predsa len do hôr znova zamieril. „Čoskoro po získaní týchto umelých končatín som začal trénovať aj cyklistiku, ktorá bola mojou ďalšou vášňou,“ zaspomínal si nezlomný športovec. „To, že mi amputovali obe nohy, neznamená, že by som mal v živote so všetkým prestať," doplnil dnes už 63-ročný horolezec.

Strieborné výkony aj prvenstvá

V cyklistike sa zdokonalil natoľko, že v roku 2000 zamieril na paraolympijské hry v Sydney, kde si vyslúžil striebornú medailu. Medaila oživila jeho nádej splniť si aj ďalší obrovský detský sen – vystúpiť na najvyššiu horu sveta. Vďaka poctivému tréningu sa napokon 15. mája 2006 stal skutočne prvým človekom s dvojitou amputáciou na svete, ktorý Mount Everest pokoril, a to napriek tomu, že si počas expedície zlomil jednu z protéz.

Článok pokračuje na ďalšej strane: