Prečo sa v januári cítime tak zle? Podovolenkový syndróm je náročný, no dá sa nad ním zvíťaziť
December býva zvyčajne veľkou odchýlkou od našej každodennej rutiny a návrat do reality môže byť tvrdý.
Posviatočné blues podľa americkej odborníčky spôsobuje aj náš mozog, ktorý sa snaží obnoviť poriadok, pretože december býva zvyčajne veľkou odchýlkou od našej každodennej rutiny. Okrem toho nás chce mozog uchrániť. Aj keď naše sviatky nemuseli byť veselé a šťastné, vyberá tie šťastnejšie spomienky a príjemné zážitky, aby nás ochránil. O to ťažší je preto návrat do reality.
Okrem toho sú podľa Evy Vavrátovej sviatky plne skrytých výkonov ako sú návštevy, cestovanie, starostlivosť o domácnosť či riešenie rodinných konfliktov. „V januári sme K.O. a potrebovali by sme dovolenku, čo je ironické, keďže sme jednu práve ukončili,“ vysvetlila odborníčka.
Čo s tým?
Na vine môže byť aj zvýšený príjem cukru aj alkoholu, ktorí odborníci spájajú so zvýšeným rizikom vzniku depresie. „Nie je prekvapením, že po takmer mesačnom období nadmerného pôžitkárstva sa nemusíme cítiť najlepšie,“ vysvetlila Eileen Kennedy-Moorová. To, koľko môže trvať podovolenkový syndróm, sa môže u každého líšiť, no každý z nás si vie pomôcť.
„Buďme zhovievaví sami k sebe. Doprajme si čas, aby sme si zvykli na posviatočnú každodennosť,“ uviedla Eva Vavráková, ktorá odporúča pomalý štart. Návrat do práce podľa nej nemusí znamenať hneď stopercentný výkon. Ďalšou jej radou je dopriať si oddych a relax. „Robme aktivity, ktoré nás bavia a robia nám radosť,“ vysvetlila.
Odborníci radia klásť dôraz na kvalitný spánok, pravidelný pohyb a stravu bohatú na živiny. Veľkým pomocníkom je aj naplánovanie si niečoho, na čo sa môžeme tešiť. Ak sa ale ani po dlhých týždňoch človek nezbaví podovolenkového syndrómu, môže sa obrátiť na odborníkov, ktorí sa starajú o duševné zdravie.
