Nezastavili ho hrdlorezi ani mínové pole. Generál Pavel prešiel peklom a v Juhoslávii zachránil 53 vojakov

Za život mu vďačia desiatky vojakov. Nový český prezident Petr Pavel má za sebou naozaj bohatú vojenskú kariéru. Armádny generál vo výslužbe je známy nielen za hranicami Českej republiky, mimoriadnu úctu k nemu prechovávajú najmä Francúzi. V roku 1993 totiž velil československej misii v bývalej Juhoslávii, počas ktorej spolu s ďalšími vojakmi zachránil 53 obkľúčených francúzskych vojakov. Nebolo to na rozkaz - išli dobrovoľne a zo solidarity.

Medzi mlynskými kameňmi

Jednotky OSN vtedy vytvárali nárazníkovú zónu medzi Srbmi a Chorvátmi. „Keď došlo k chorvátskemu útoku, v bojovej zóne sa vytvorili ohniská, v ktorých boli medzi oboma stranami uväznené jednotky francúzskeho a kenského práporu. Chorváti dovolili kenským vojakom odísť, Francúzom nedovolila odísť ani jedna strana, a tak zostali uväznení medzi bojujúcimi stranami,“ spomínal Pavel v rozhovore pre Reportér Magazín. „Pomaly ich drvili ako dva mlynské kamene,“ opísal nelichotivú situáciu obkľúčených jednotiek.

A tak prišla prosba z velenia misie UNPROFOR (United Nations Protection Force), či by nemohol pomôcť. „Poraď si, ako vieš, ale preboha nájdi a zachráň tých Francúzov,“ povedali mu podľa MF Dnes. Petr Pavel mal vtedy 31 rokov. Zhromaždil dobrovoľníkov, šesť transportérov bez výzbroje a vyrazili. Najskôr však museli prejsť cez základňu Benkovac, z ktorej tisíce srbských vojakov vyrážali na okolitý front. Situácia bola napätá, no napokon im Srbi umožnili hľadať.

Z Rambov sa stali zbabelci

Dobrovoľníci na čele s Pavlom vedeli, kde sa Francúzi približne mali nachádzať, z tejto základne sa preto vydávali na prieskumné výpravy. Bolo to však poriadne nebezpečné, často sa ocitali aj pod delostreleckou paľbou. „Raz sme sa dostali do zajatia predsunutých srbských jednotiek, ktoré nás vzali ako živé štíty až na bojovú líniu s Chorvátmi,“ tvrdí nový český prezident.

Chorváti sa na transportéry OSN neodvážili vystreliť, avšak vypálili varovnú raketu do opusteného domu. „A keď sa dym rozplynul, Srbi začali kričať od strachu, aby sme to rýchlo otočili. Z tej premeny Rambov na zbabelcov som mal škodoradosť,“ lovil v pamäti. Dodáva, že niekoľkokrát boli odklonení aj na mínové polia, našťastie, nikomu sa nič nestalo.

Bombardovanie zastavili na poslednú chvíľu

Nakoniec sa im predsa len podarilo dostať k francúzskym vojakom, hoci tesne pred ich príchodom dvaja z nich zahynuli v dôsledku mínovej paľby. „Bolo to asi štyri alebo päť dní jazdenia, vyjednávania, malých úskokov, únikov z nebezpečných situácií,“ vymenováva bývalý vojak. Ale podarilo sa, a to aj napriek tomu, že posádku v Benkovaci tvorili hrdlorezi a vrahovia z polovojenskej jednotky Arkanovi Tigri.

„Zhodou okolností som sa potom dozvedel, že asi dva dni po našom odchode bol srbský plukovník, veliteľ posádky v Benkovaci, zastrelený práve tými tigrami za to, že umožnili náš útek,“ dodal.

Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.