Bračeka pohltila voda, syn odišiel po havárii. Andy Hryc sa chlapsky pasoval so životom
Od úmrtia obľúbeného herca ubehli už dva roky.
Andy Hryc pre svoj vzhľad často stvárňoval negatívne postavy. V skutočnom svete však bol rodinne založeným človekom a mužom pevných hodnôt. Osud mu ale pripravil niekoľko ťažkých rán, pričom tou poslednou bola rakovina, ktorej 31. januára 2021 podľahol. Nebol však sám - až do konca s ním boli najdôležitejšie osoby, ktoré mu v živote zostali.
Takmer emigroval
Andrej alebo „Andy" Hryc sa narodil 30. novembra 1949 v Bratislave. Jeho otec pochádzal z Podkarpatskej Rusi. Na Slovensko prišiel v roku 1939, keď utiekol pred maďarskými vojskami. Neskôr skončil za mrežami a komunisti si vymysleli, že kolaboroval s fašistami. Hryc tak detstvo prežil čiastočne bez otca, ktorý sa z väzenia síce neskôr dostal, no s podlomeným zdravím. Navyše, keď mal Andy Hryc rok a pol, zomrel jeho šesťročný brat Miško, ktorý sa utopil, keď na neho mali dávať pozor susedia.
Už na gymnáziu vedel, že chce byť hercom. S jeho kádrovým profilom by ho na inú vysokú školu neprijali. „Keď sme triednej učiteľke nahlasovali, na ktorú vysokú školu si podáme prihlášky, a ja som oznámil, že herectvo, celá trieda sa smiala,“ spomínal podľa Denníka N. Absolvoval Divadelnú fakultu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Keď do Československa v auguste 1968 vpadli vojská Varšavskej zmluvy, bol v Anglicku. Vrátil sa, vravel však, že keby tam zostal o dva dni dlhšie, ostal by tam.
Známy je aj príbeh o tom, ako spolu s Jurajom Kukurom presvedčili ich pedagóga Ladislava Chudíka, aby sa vrátil na Slovensko. Zistili si jeho viedenskú adresu a navštívili ho s kyticou. „To bol taký emocionálny dotyk, z ktorého sa rozklepe srdce a podlomia sa kolená. Bolo to velikánske prekvapenie. Prišlo to ako blesk z čistého neba,“ povedal Chudík, ktorý sa na Slovensko napokon naozaj vrátil.
Nehoda na javisku
Hereckú kariéru začal Andy Hryc v Štátnom divadle v Košiciach. V roku 1977 tam takmer prišiel o život. Počas predstavenia ho kolega omylom zranil. „Vraj keby štupeľ vyletel o jeden milimeter ktorýmkoľvek smerom ďalej, bol by som už na druhom svete,“ konštatoval. Neskôr sa presunul do hlavného mesta a účinkoval v Divadle Nová Scéna. Býval na jednej ulici aj s komunistickými pohlavármi, s ktorými si ľudsky rozumel, hoci politicky nie. Aj vďaka svojmu prístupu sa mu napr. podarilo vybaviť, aby Dušan Rapoš mohol natočiť komédiu Utekajme, už ide!.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.
