Bol plný hnevu, no to ich neodradilo. Rodina dala domov chlapcovi, ktorého ostatní roky odmietali

Keď sa Dominique a Kevin Gillovci z amerického Nashvillu rozhodli stať pestúnmi, adopciu neplánovali. V roku 2018 im však do života vstúpil Andrew a ich myslenie sa časom zmenilo. Napriek tomu, že si v sebe niesol plno hnevu a odmietal s nimi komunikovať, zamilovali si ho. Dnes je plnohodnotným členom rodiny.

Obdobie plné hnevu a frustrácie

Ako informuje portál HateFree, chlapec mal len šesť rokov, keď jeho biologická matka a otec prišli o rodičovské práva. „Andrew má štyroch súrodencov, no všetkých si hneď niekto adoptoval,“ prezradila Dominique pre portál Today. Chlapec následne medzi pestúnskymi rodinami pendloval štyri roky.

Potom si jeho zložku všimli Gillovci a Andrewovi podali pomocnú ruku. „Počas prvého týždňa u nás sedel vo svojej izbe so zatvorenými dverami a prezeral si staré obrázky. Nechcel ani hovoriť,“ zaspomínala si na obdobie, počas ktorého chlapec prechádzal náročným obdobím plným frustrácie a hnevu.

Chceš si zahrať videohry?

Mlčanie napokon prelomila otázka jedného z jeho nevlastných súrodencov. Joc sa Andrewa spýtal, či si nechce zahrať videohry. Ten na jeho prekvapenie prikývol. „Odvtedy sú najlepšími priateľmi,“ prezradila Dominique o chlapcoch. Hoci to nejakú dobu trvalo, počas rokov sa ukázalo, že konečne našiel miesto, kam patrí.

Pôvodne sa Andrewovi chcela rodina venovať iba v rámci pestúnskej starostlivosti, ale ako sa vzťah medzi chlapcami prehlboval, urobili dôležité rozhodnutie. „Plánovali sme, že mu budeme pomáhať, kým si nenájde domov. Ale potom, čo nevyšli ďalšie dve adopcie, som si uvedomila, že Boh ho poslal do našich životov z nejakého dôvodu. Boh sa postaral o to, aby adopcie nevyšli, aby sa k nám mohol vrátiť,“ myslí si Dominique. Chlapcovi preto položili dôležitú otázku, či sa stane ich synom.

„Keď ľudia čítali jeho zložku, vydesili sa. Ja som ale vedela, že je to dobré dieťa, ktoré zažilo veľa tráum,“ tvrdí žena, ktorá sa snaží svojho adoptívneho syna chrániť. Problémom je niekedy aj odlišnosť, ktorou rodina budí nevyžiadanú pozornosť. „Pretože Andrew je beloch a my sme černosi, ľudia sa na nás pozerajú. Láska nemá farbu. Andrew je náš syn, rovnako ako Joc. Je našou súčasťou,“ uzatvára.

Prečítajte si tiež: O jeho adopciu sa snažili celých päť rokov. Afganský chlapec má u nich prvýkrát vlastnú izbu a posteľ