Keď po pôrode otvorila oči, uvidela len hmlu. Soňa z Dubnice nezatrpkla, zmysel našla pri hrnčiarskom kruhu
Človek nepotrebuje zrak, aby dokázal tvoriť niečo krásne, hodnotné a užitočné, vraví.
„Dokážeme viac, než si myslíme. A často aj viac, než si o nás myslia ostatní. Len tomu najprv musíme uveriť my sami," hovorí Soňa Zelísková, talentovaná keramikárka z Dubnice nad Váhom. Hoci sa už 30 rokov pozerá na svet iba rukami, nevzdala sa. Vášeň našla za hrnčiarskym kruhom a s radosťou tvrdí, že si na ňom dokáže vytočiť svoj svet.
Prasknutú sietnicu zamlčala
Osud začal talentovanú Dubničanku skúšať už v ranej puberte. „Presne v deň mojich 13. narodenín som z nemocnice odchádzala domov s výbavou, injekciami, inzulínom a lekári mi vtedy povedali, že časom môžem prísť o zrak," zaspomínala si v rozhovore pre portál Heroes na moment, keď jej lekári diagnostikovali diabetes mellitus prvého typu. Hoci v tej dobe cukrovkári nemali také podmienky ako dnes, upravila stravu a držala sa odporúčaní doktorov.
Po pôrode vytúženého synčeka sa jej však zrútil celý svet. Keď sa zobudila a otvorila oči, cez pravé videla len šedobielu hmlu a kľukatú čiaru. „Vedela som, že je zle, pretože mi praskla sietnica a tá čiara bola krv vyliata do sklovca," dodala s tým, že lekárom sa nepriznala a so synčekom odišla domov.
Keďže sa jej stav nezlepšoval, nasledoval kolotoč vyšetrení a operácií. Ani tie však vážny stav nezvrátili, do pol roka videla už len tiene a po roku stratila aj svetlocit. „Keď som prestala vidieť úplne, vedela som, že musím urobiť hrubú čiaru a učiť sa žiť potme. Kým som ešte videla, žila som v obrovskom strachu každé ráno otvoriť oči," spomína si.
Na krásu nepotrebujete zrak
Článok pokračuje na ďalšej strane: