Na frajerky nemal pre šport čas, tak ho nechali. Matej Tóth sa nakoniec zamiloval do sestry svojho súpera
Náš vzťah je stále veľmi láskavý a čo si pamätám, tak sme si boli navzájom aj najlepší priatelia, povedal otvorene olympijský víťaz.
Charakterizuje ho úspech, ale najmä pokora a ľudskosť. Bývalý chodec Matej Tóth patrí medzi naše najväčšie športové legendy. Bol majstrom sveta, olympijským víťazom, dvojnásobným vicemajstrom Európy, no s rodinou museli prekonať aj chvíle, keď podľa vlastných slov z vrcholu padol na dno za pár sekúnd. Najväčšou oporou mu vtedy boli fanúšikovia, rodina, priatelia, no najmä jeho manželka Lenka, ktorú spoznal práve vďaka športu.
Bacuľatý chlapec
Chlapca z nitrianskeho sídliska Klokočina od malička rodičia viedli k športu. Spolu s bratom ich naučili plávať, lyžovať, korčuľovať a istý čas chodili obaja aj na karate. Matej Tóth napriek tomu nerobil žiaden šport súťažne, medzi panelákmi hrával futbal a hokej ako ostatné deti. Všetko sa zmenilo na základnej škole, keď sa chcel stať hokejovým brankárom. „Samozrejme, v tom veku už bolo asi trošku neskoro, a tak ma rodičia nasmerovali k atletike. Bola logisticky aj finančne menej náročná,“ povedal v rozhovore pre slovoplus.sk Matej, ktorý bol podľa vlastných slov v tom čase bacuľatým chlapcom.
Na druhom stupni základnej školy chcel chodiť do športovej triedy, ale na prijímacích skúškach chlapec s miernou nadváhou skončil pod čiarou. Do triedy sa nakoniec dostal až vďaka mame Kataríne, ktorá sa prihovorila u učiteľov. Ako neskôr zistili, Matej bol skvelý vo vytrvalostných pretekoch. Ako 12-ročný zvíťazil v 12-minútovom behu a tréner v ňom začal vidieť veľký potenciál.
„Tréner ma následne odporučil k špecialistovi na chôdzu – Petrovi Mečiarovi. Pridal som sa k jeho tréningovej skupine. Už po roku som bol žiackym majstrom Slovenska. Odvtedy som vedel, že práve chôdza je tým, čomu sa chcem venovať,“ priznal pre sportweb Matej, ktorý trénoval za každého počasia. „Veľakrát som mu hovorila: ‘Maťko, pozri, aká je vonku zima, nechoď tam.‘ On na to: ‘Mamina, ja musím.‘ Nikdy sa nestalo, že by nešiel na tréning. Aj počas Vianoc sme u nás mali vyvešané spotené prádlo,“ spomínala pre MY Nitra Maťova mama Katarína.
Na frajerky nemal čas
Aby mohol Matej trénovať a chodiť na súťaže aj do zahraničia, rodičia zháňali peniaze, kde len mohli. Obehali množstvo známych, ktorí darovali 200 či 500 korún, a stali sa prvými neoficiálnymi sponzormi. Vtedy nikto z nich nevedel, že Matej raz bude olympijský víťaz. Silné nasadenie rodičov si vždy vážil, pretože mu podľa neho nakoniec chôdza dala všetko – manželku aj deti.
Ako pre Plusku priznal Matejov otec Viliam, Maťo mal v mladosti dve frajerky, tie ho však pre šport nechali. Nemal na ne dostatok času. Nakoniec práve šport mu do cesty priniesol osudovú ženu. Lenku spoznal cez Petra Korčoka, bývalého chodeckého súpera.
Článok pokračuje na ďalšej strane: