Oblial stenu a šiel sa udať vrátnikovi. Hrdinovi megahitu Invalid sa spolužiaci smiali, že je chlapcom z dediny
Na Vysokú školu múzických umení ho prijali až na druhýkrát.
Nový slovenský film Invalid vyvoláva v ľuďoch intenzívne emócie. Polovica vtipov čiernej komédie Jonáša Karáseka sa v kinách stráca v smiechu publika, ktoré sa zabáva ešte na predchádzajúcej hláške. „Každý jeden človek, s ktorým som si po premiére podával ruku, mi ďakoval za zážitok. Je to pre mňa nádej, že ľudia sa chcú baviť a smiať. Že takéto filmy budú vznikať, pretože diváci si ich vedia užívať. Bol som užasnutý a obávam sa, že bude veľmi ťažké dosahovať takúto métu v ďalších filmoch,“ vyhlásil scenárista Tomáš Dušička.
Za úspechom filmu stojí najmä hlavná postava, ktorú stvárňuje talentovaný slovenský herec Gregor Hološka. Hrá rolu Laca Hundera – údržbára v múzeu, ktorý je hrdý na svoju prácu, má rád svoju rodinu, ale pre svoju cholerickú povahu sa ocitne v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a nervy ho privedú až k tragickým udalostiam a nakoniec až k invalidnému vozíku. Herec Gregor Hološka má však od Laca Hunderu veľmi ďaleko, spája ich iba záhorácky prízvuk.
Talent v génoch
Jeho otec Ľudovít je profesorom, uznávaným výtvarníkom, mama učiteľkou slovenčiny, brat sochárom a sestra maliarkou. Gregor Hološka pochádza z Jablonice neďaleko Senice a odmalička vyrastal v obklopení umenia. Jeho strýkom bol známy spisovateľ Vincent Šikula, a tak mal umelecké nadanie zapísané v génoch.
„Ja som veľmi rád recitoval, inklinoval som k umeniu. Moja mama je učiteľka, učí slovenčinu a keďže aj môj strýko bol spisovateľ, tak som k tomu mal veľmi úzky a silný vzťah,“ prezradil v rozhovore pre MY Záhorie Gregor, ktorý sa počas základnej školy sám od seba prihlásil na základnú umeleckú školu. V siedmom ročníku ho zas mama dala do dramatického krúžku, a to nakoniec rozhodlo o všetkom. Začal mať herecké ambície, ktoré mal kedysi aj jeho starý otec.
Spolužiak s Maštalírom
„Ja som ho už nezažil. Vraj bol v tom veľmi dobrý a dojal aj spoluhercov. Volali ho hrať do národného divadla. Vtedy si však herci museli so sebou priniesť aj kostýmy a starí rodičia na to nemali, boli vtedy veľmi chudobní,“ spomínal pre Nový Čas Gregor Hološka, ktorý taktiež nemal jednoduchú cestu za úspechom. Na Vysokú školu múzických umení ho prijali až na druhýkrát.
Článok pokračuje na ďalšej strane: