K Pavlovi z Oravy chodia párať perie aj ženy z vedľajších dedín. Spievajú, klebetia a vyrábajú tradičné duchny
Páraním peria si ženy na hornej Orave krátia dlhé zimné večery ešte aj v súčasnosti.
Nadýchaná páperová perina a veľký vankúš kedysi patrili do každej domácnosti. Pripraviť takúto parádu však nebolo vôbec jednoduché a páranie peria trvalo pokojne týždne či mesiace. Najdôležitejšie však bolo, že sa ľudia stretávali, utužovali priateľstvá a spoločne prispeli aj k venu pre dievky.
Hoci sa zdá, že tradičné páranie peria z dnešného sveta dávno vymizlo, pán Pavol Martáň z obce Oravský Biely Potok nás presvedčil o opaku. Z jeho domu do dnešných dní počuť spev či príbehy žien, ktoré sa uňho pravidelne stretávajú, aby prihotovili dostatok peria na nadýchané periny.
„Zachovávame páranie peria, lebo chováme husi, kačky. Volám ženy a nie len z dediny, ale prídu aj zo susedných. Posedia, porozprávajú sa, potom niečo zjedia a idú domov," vysvetľuje Pavol pre Dobré noviny s tým, že si na páračky spomína aj zo svojho detstva. „Teraz párame vo väčšom, aj niekoľko týždňov, ale predtým, keď žili rodičia, sa páralo týždeň. Kto bol doma, páral aj cez deň a večer chodili ženy," spomína si gazda.
Napriek tomu, že sa zmenila doba, tradície pri páraní peria sa príliš nezmenili. „Ženy si zaspievajú, zaspomínajú na mladosť a rôzne príbehy, zážitky zo života," opisuje Pavol atmosféru. Hoci doma nemá dievku, ktorej by prichystal veno, záujem o jeho páperové periny či vankúše je v týchto dňoch obrovský. „Hlavne hlavnice idú na odber. Každý ich teraz mení, lebo tie umelé sa vyležia a tieto páperové sa ponatriasajú a sú ako nové," ozrejmuje s tým, že niektorí ľudia neváhajú čakať aj rok, aby sa im produkty ušli.
Tradíciami sa to u pána Pavla hemží aj mimo sezónu peria. Keď sa zrovna nepára, ženy chodia driapať handry do kobercov alebo priasť na kolovrátky. V tomto fašiangovom období však nezabúda ani na odmenu. „Na oldomáš teraz dávam aj šišky s lekvárom, ale aj mäso. Klobásu, hurky, a iné," uzatvára s úsmevom.
