Alicin snúbenec vážil vo väzení 48 kíl, zachránil ho kúsok chleba. Čakala naňho dlhých 14 rokov
Pri zmene polohy, keď mal vstať a hlásiť sa, sa musel chytiť steny a pridržať sa, aby vôbec vstal. Vtedy, ako mi neskôr hovoril, sa lúčil so životom, spomínala Alice.
„Aha, najťažší paragraf, vlastizrada, špionáž. Tak, bohužiaľ, na neho amnestia nespadá,“ povedal jej veliteľ a Alici sa opäť zrútil celý svet. „Toho pocitu, že život nemá cenu a že tam zostane navždy, som sa nikdy nezbavila,“ hovorila pre Pamäť národa aj po rokoch. Bolo to o to náročnejšie, že v tom čase už boli zasnúbení.
Neskôr jej jeden rodinný známy porodil, aby nežiadala o milosť pre snúbenca, ale pre manžela. Vtedy sa rozhodla požiadať o možnosť svadby na diaľku. Na radnicu prišla ona, kamarátka Hanka ako svedok a Hankin manžel, ktorý bol pri Alici ako zástupca ženícha.
Pravá láska
„Bolo to hrozné, pretože pre každé dievča je svadba niečo úžasné. A keď počujete: Slečna Alice Molíkova, beriete si Ludvíka Šmotka plnou mocou zastúpeného pánom doktorom Josefem Plockem za manžela? No ja som nemohla povedať ani to áno, lenže Josef do mňa buchol a povedal: Čo keby som povedal ja nie, to by bola sranda, nie? A ja som sa začala smiať,“ spomínala na svoju svadbu Alice, ktorá utekala hneď do väzenia oznámiť Ludvíkovi, že už sú svoji.
Manželia sa stretli po 14 rokoch vďaka ďalšej žiadosti o milosť. Ludvíka prepustili s 10-ročnou podmienkou. O dva mesiace po prepustení usporiadali ďalšiu a skutočnú svadbu, kde mohli konečne stáť po svojom boku a povedať si do očí svoje áno.
Na svadbu prišlo množstvo ľudí, ktorí nepotrebovali počúvať o pravej láske, pretože to, ako pravá láska vyzerá, mali rovno pred sebou. Pravá láska bola Alice a Ludvík. Spoločne vychovali tri deti a od druhej svadby žili v šťastnom manželstve 39 rokov.
