Spomínal ženy a ona si myslela, že je prelietavý. Martinka bola pritom jedinou veľkou láskou Jána Kuciaka
Oslovovali sa pekne - Janíčko a Martinka. Keď som na ňu ja zavolala Martina, hneď ma opravil, spomínala Zlatica Kušnírová.
Pesničku od Jaromína Nohavicu s názvom Sarajevo Janko Kuciak prerobil a pieseň s jeho textom mala zaznieť na svadbe. Ale napokon hrala na Martininej poslednej rozlúčke. Všetkému predchádzala chladnokrvná vražda na objednávku.
Cudzí človek v predsieni
21. februára 2018 stál vrah na mieste činu a čakal na bezbrannú dvojicu. Onedlho zavŕzgali dvere, Martina začula ostrý zvuk a keď prišla do predsiene, zmeravela. Stál pred ňou cudzí človek, ktorý držal v ruke zbraň. Vrah stlačiť spúšť a o niekoľko sekúnd znovu. Náboj sa zaryl do hrude mladého novinára a ukončil jeho život.
O úkladnej vražde sa policajti, záchranári a rodina dozvedeli v nedeľu večer, čiže štyri dni od desivej stredy, ktorá sa navždy zapísala do histórie. Zvyšok Slovenska sa prebudil do mrazivého rána v pondelok 26. februára, keď všetci spoznali mená zavraždených nevinných ľudí - Ján Kuciak a Martina Kušnírová.
Potrebujeme návrat k láske
Nič z krásnych plánov dvojice sa už nesplnilo. Namiesto svadby ich najbližší museli chystať dva pohreby. „Stôl plný peňazí je ťažký cynizmus, veď pre lásku k peniazom sa toto všetko stalo. Nepotrebujeme pozerať na balíčky peňazí, Slovensko potrebuje návrat k láske, k ľudským hodnotám. Slovensko v týchto chvíľach potrebuje vidieť na čele ľudí, ktorí vedia vziať na seba priamu i nepriamu zodpovednosť za to, čo sa stalo,“ hovoril kňaz počas poslednej rozlúčky s Martinou.
Na poslednú cestu prišli Jána Kuciaka do rodného Štiavnika odprevadiť stovky ľudí, mnohí si pripli odznak #allforjan. „Ak sa vrah domnieval, že Jána umlčí, dosiahol pravý opak. Nie je dnes človeka v našej krajine, ktorý by nepočul, čo sa stalo,“ uviedol vtedy arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Dotiahnuť to do konca
Od ich smrti uplynulo päť rokov a dodnes súd definitívne nerozhodol v prípade mafiánskeho podnikateľa Mariána Kočnera a jeho volavky Aleny Zsuzsovej, obžalovaných z objednávky ich vraždy. Rodičia Jána a Martiny chodia na hroby svojich detí každý deň a aj keď vnímajú, že mohutná podpora verejnosti, ktorú cítili na začiatku, slabne, veria, že dosiahnu pre svoje deti spravodlivosť.
Zlatica Kušnírová aj Kuciakovci sú presvedčení, že ich povinnosťou je pokračovať v tom, čo začali ich deti. „Nezomreli predsa zbytočne. To, čo nemohli oni dotiahnuť do konca, to musíme my,“ odkázali odvážni rodičia dvoch mladých ľudí, ktorí chceli spraviť zo Slovenska lepšiu krajinu a žiť šťastný život. Na hroboch Jána a Martiny sú dodnes umiestnené polovičky srdca – keby sa spojili, tvoria jedno veľké.