Viete, prečo má len 28 dní? Február v minulosti vôbec neexistoval, neskôr sa ho ľudia báli
Kalendár prešiel mnohými zmenami.
Zamysleli ste sa niekedy nad otázkou, prečo má február len 28, prípadne 29 dní? Hoci sa s týmto javom stretávame každý rok, len málokto pozná správnu odpoveď. Ako prezrádza portál LAD Bible, na pozadí mnohých legiend však existuje aj logické vysvetlenie. Odpoveď však treba hľadať ešte v dobe pred naším letopočtom.
Ľudia v minulosti s kalendárom poriadne šachovali. Svedčí o tom aj príbeh, ktorý tvrdí, že ako prvý ukrojil februáru dni cisár Augustus. Chcel ich totiž pridať augustu, ktorý po ňom pomenovali.
Strach z nešťastia
V ešte starších dobách, keď zakladali Rím, sa používal kalendár, ktorý mal len desať mesiacov. Bol bez januára a februára, vďaka čomu rok od marca do decembra trval len 304 dní. „V tom čase Romulus (legendárny zakladateľ Ríma, pozn. red.) a jeho ľudia považovali čas medzi decembrom a marcom za nepodstatný, pretože nemal nič spoločné s úrodou,“ uvádza Detské múzeum v americkom Indianapolise.
„Keď vládol Numa Pompilius, rozhodol sa spresniť kalendár tak, že ho zosúladil s ročnými 12 lunárnymi cyklami. Nový 355-dňový rok potreboval ďalšie dva mesiace, aby nahradil stratený čas. Takže na koniec kalendára pridal január a február,“ dopĺňa múzeum s tým, že mesiace mali po tejto reforme 29 alebo 31 dní. Rimania totiž verili, že párne čísla prinášajú nešťastie.
Nešťastie sa spájalo aj s ďalšou legendou, ktorá hovorí, že názov februa v latinčine znamená slovo horúčka, a tak z neho išiel strach. Bol to predsa len mesiac, v ktorom bola slabá úroda, ľudia boli často chorí, preto mu nechali nižší počet dní. Aby ho mali rýchlejšie za sebou.
Veľká zmena
Definitívna zmena však prišla v roku 45 pred Kristom, keď si kalendár do parády zobral Gaius Iulius Caesar. Poveril odborníka, ktorý dostal po vzore Egypťanov príkaz vytvoriť kalendár založený na Slnku. Vďaka tomu do tzv. Juliánskeho kalendára pridal viac ako 10 dní, ktoré rozdelil medzi všetkých 12 mesiacov - až na február. Tomu ponechal 28 dní, o čom sa často vtipkuje, že sa sám nemohol dočkať jari.
Dnes vďaka nemu mesiace majú 30 alebo 31 dní. „Aby sa započítalo celých 365,25 dní v roku, každé štyri roky sa k februáru pridával jeden deň, ktorý je teraz známy ako priestupný rok," ozrejmuje múzeum. Aby to však nebolo príliš mätúce, rok 46 pred Kristom údajne trval 445 dní, aby si Rimania na nový kalendár zvykli.
