Zachoval to, čo iní už vypustili z hlavy. Vďaka Robertovi na dedičstvo našich predkov nikdy nezabudneme
Svojou unikátnou zbierkou pripomína ľuďom, ako sa v Mojmírovciach žilo kedysi.
Kto sa pýta, ten sa dozvie. Keďže Roberta Žilíka z Mojmíroviec už v detstve fascinovali miestne príbehy či ľudové piesne, chodil po domoch a neúnavne si ich zapisoval či nahrával. Láska k tradíciám a k rodnej obci ho neopustila dodnes. Ako prezrádza portál TV Noviny, vďaka svojej unikátnej zbierke dnes ľuďom pripomína, ako žili ich predkovia.
História mu imponovala od detstva
„Som rodák z obce Mojmírovce, no v minulosti sa volala Urmín,“ začína svoje rozprávanie Robert. Práve história je to, čo mu už od detstva imponovalo, preto sa jej rozhodol venovať na vlastnú päsť. „Chodil som po domoch, kde žili starí ľudia a veľa mi rozprávali príbehy, spievali piesne, nahrával som si ich ešte na klasický kazetový magnetofón a zapisoval som si do nôt materiály,“ pokračuje s úsmevom.
Týmto spôsobom sa mu podarilo zozbierať unikátnu kolekciu fotografií, piesní, riekaniek či dokonca takmer zabudnutých detských hier. Keďže je učiteľom, zaujímal sa aj o staré hračky. Tie neskôr podľa starých historických vzorov začal aj svojpomocne vyrábať.
Pohyblivé figúry
Svoje zručnosti využil aj pri výrobe pohyblivých figúr. „Sú vytvorené pre hudobno-pohybové predstavenia, napríklad pre divadielka,“ opisuje umelec, v ktorého zbierke nechýbajú ani tradičné hudobné nástroje či unikátne sochy. Ponachádzal ich prevažne v podkroviach starých domov.
Hoci by sa mohlo zdať, že má vo svojej zbierke všetko, ako vraví, svoje umelecké ambície či túžby si ešte len napĺňa. Ďalšie plány však prezradiť odmieta.
