Synčeka jej oživovali a Márii sa zmenil život. Dnes uľahčuje život mnohým rodinám na východe Slovenska
Stále potrebujem niečo riešiť a tam hore to dobre vedia, uvádza statočná mama.
Máriu Šárossyovú odjakživa bavili čísla. Vlastný biznis jej teda nebol cudzí a keď sa naskytla príležitosť, pustila sa do podnikania. Keby jej však pred rokmi niekto povedal, že bude mať rehabilitačné centrum pre hendikepované deti, ťukala by si na čelo. Osud to však zariadil tak, že pomáha nielen svojim, ale aj cudzím chorým deťom.
Od jedného lekára k ďalšiemu
Prvýkrát otehotnela pred vyše 20 rokmi. S manželom sa na prvorodeného syna veľmi tešili.
„Všimla som si, že je spavejší. Keď som to spomenula pediatričke, upokojovala ma, že chlapci takí sú a on všetko dobehne. Približne v tom istom období mala dieťatko aj moja kamarátka, takže som mohla porovnávať. V piatich mesiacoch sme si s manželom všimli, že malému prekáža svetlo. Zvláštne reagoval, keď sme ho fotili s bleskom, doslova sa strhával pri umelom svetle. Aj telíčko mal akési vláčne. Chodili sme od doktora k doktorovi, každý nám dával novú lekársku správu. Lekári sa zhodovali, že mal vážny vrodený sivý zákal,“ uviedla pre magazín Život.
Začal sa tak kolotoč vyšetrení a operácií. Keď mal Branko osem mesiacov, podstúpil operáciu očí. „Počas zákroku však na okamih prestal dýchať, museli ho oživovať. Žiaľ, následky sú dodnes v podobe nezvratného poškodenia mozgu. Neskôr sa k tomu pridali epileptické záchvaty,“ povedala Šarišanka, ktorej chlapec má dnes 21 rokov, je imobilný, nevidí a nerozpráva. Rodine trvalo, kým sa s celou situáciou vyrovnala.
Určite jej pomohla aj radosť z druhonarodenej zdravej dcéry Stanky.
Naopak, tretí potomok v poradí toľko šťastia so zdravím už nemal. Dnes 16-ročná tínedžerka Zorka je na invalidnom vozíku, keďže ju neposlúchajú nohy. Taktiež nevidí, reč je u nej lepšia ako u brata, ale rozumejú jej iba najbližší. Okrem toho jej ešte diagnostikovali aj autizmus, trpí sebapoškodzovaním i prudkými výkyvmi nálad. Statočná mama sa však na nič nesťažuje. „Sú chvíle, keď mám pocit, že všetko je už nad moje sily. V konečnom dôsledku ale stále dospejem k záveru, že si jednotlivé záležitosti aj doma, aj v práci veľmi pripúšťam, prípadne mám len zlý deň,“ zverila sa Mária Šárossyová.
Pomohol jej neznámy muž
Článok pokračuje na ďalšej strane:
