Predavač Štefan zlepšuje deň zákazníkom: Teší ma, keď vidím, že zamračený človek odchádza s úsmevom

Pýtali sme sa spokojných zamestnancov, čítali desiatky článkov o šťastí v práci a radili sa s koučom, ktorý už 20 rokov pomáha firmám budovať dobré pracovné prostredie a atmosféru. Zistenie? Nespokojnosť v práci poznajú takmer všetci. V drvivej väčšine prípadov ju nevyrieši zmena zamestnania. Dôležitejšia je naša vnútorná motivácia.

Vnútornú motiváciu človeka poháňa snaha uspokojiť svoje základné psychologické potreby. Je to jednoduché, chceme mať možnosť ovplyvňovať svet a veci okolo seba. „Chceme sa cítiť schopní a užitoční, vidieť výsledky svojej práce, ako aj to, čím pomáhame ostatným. Okrem toho všetci potrebujeme zažívať pocit, že niekomu na nás záleží, môžeme niekomu pomôcť, jednoducho patríme do nejakej komunity. Tipom môže by, že dnes ponúknete niekomu z kolegov pomoc, pozitívnu pozornosť a preskúmajte, ako sa po nej cítite,“ radí kouč Patrik Pauko, ako sa dá naštartovať v práci.

Zmysel, plat alebo kariérny rast?

Peniaze, teda výšku platu ľudia zvažujú už pri výbere zamestnávateľa. Odborníci sa zhodujú, že je to významný motivačný činiteľ. „Výskumy naznačujú, že spokojnosť človeka v zamestnaní sa zvyšuje s výškou platu, avšak iba do určitej hranice. Ide zhruba o sumu, ktorá zamestnancovi umožní pokryť potreby a výdavky a chráni ho pred stresom a obavami,“ vysvetľuje motivačný potenciál platu uznávaný americký profesor psychológie práce Ronald Riggio.

Podľa Patrika Pauka nás práca baví aj vtedy, keď vidíme, že je užitočná pre ostatných. V niektorých profesiách je to jednoznačné (lekár, záchranár...), v iných to musia zamestnanci objavovať sami. Tak ako predavač Štefan zo supermarketu v bratislavskej Petržalke, ktorého je radosť stretnúť za pokladňou. Zákazníkom sa prihovára, vtipne komentuje rozliate mlieko či zamietnutú platbu kartou – veci, ktoré inak predavačov aj zákazníkov vedia rozladiť. „Teší ma, keď vidím, že zamračený a unudený človek odchádza s úsmevom. Keď sa mi podarí niekomu zlepšiť náladu, cítim sa hneď lepšie,“ prezradil nám Štefan.

Skúsený manažér predajne Lidl v Moste pri Bratislave Martin Kačena hovorí o každodennom rituáli, ktorý pomáha jeho tímu: „Hneď ráno sa zdravíme s úsmevom, aby sme sa namotivovali na celú zmenu. Často vstávame ráno o štvrtej a nie každému sa chce vstávať. Dobrú náladu potrebujeme už od rána.“ Martin si so zamestnancami ešte pred otvorením predajne, keď všetko pripravia, vypije kávu. Rozprávajú sa o úlohách, ktoré ich čakajú, a rozdelia si prácu. Ide o spoločný príjemný zážitok v práci a komunikáciu, ktoré pomáhajú pri vytváraní dobrej pracovnej atmosféry.

„Jeden z prieskumov, ktorý na Slovensku skúmal spokojnosť zamestnancov, ukázal, že pocit, že sa nemám kam posúvať, bol medzi najčastejšími dôvodmi, prečo ľudia opúšťali prácu,“ konštatuje Patrik Pauko. Možnosť kariérneho rastu ako silný motivačný faktor uvádzajú najmä mladší zamestnanci. Tí starší oceňujú stabilitu pracovnej pozície a vzťahy na pracovisku.

Reťazec Lidl, ktorý aktuálne na Slovensku zamestnáva vyše 6500 ľudí, si v prístupe k zamestnancom zakladá práve na kariérnom rozvoji, posilňovaní firemnej kultúry a atraktívnom ohodnocovaní (ponúka napríklad vyššie platy ako priemerný plat v maloobchode a platy ročne zhodnocuje). Táto stratégia mu už po siedmykrát priniesla ocenenia Top Employer Slovensko a Top Employer Europe (tieto ocenenia udeľuje medzinárodný inštitút na základe podrobného odborného auditu). Tento rok sa Lidl stal aj štvornásobným víťazom domácej ankety Najzamestnávateľ, v ktorej zasa hlasuje verejnosť.

Umenie robiť si svoju prácu dobre

Neexistuje práca, v ktorej človek robí len úžasné veci, ktoré ho bavia. Vedľa úžasných vecí existujú aj povinnosti, ktoré nemáme radi. Bohužiaľ, náš mozog má tendenciu zameriavať sa na to negatívne. Kouč Pauko radí, aby sme si vyvinuli postupy, ktorými mozog oklameme: „Môžeme si nepríjemnú úlohu rozkúskovať, aby to nebol veľký strašiak.“ Psychológovia tiež hovoria o efektívnom odmeňovaní samého seba za dosiahnuté malé ciele a splnené úlohy. Možno to viacerí podvedome robíme - doprajeme si kávu, koláčik po dokončení časti úlohy, do ktorej sa nám naozaj nechcelo. Podľa štúdie americkej Swarthmore College inšpirovaní a šťastní zamestnanci robia lepšie rozhodnutia ako tí, ktorí majú strach alebo sú vystresovaní. Toto je užitočný poznatok nielen pre manažérov. „Výskumy nepotvrdili priamu spojitosť spokojnosti zamestnanca s vyšším výkonom, potvrdili ale priamy vplyv nespokojnosti na nízky výkon,“ tvrdí Pauko.

K spokojnosti zamestnancov významne prispieva, ak majú dostatok času na oddych a zamestnávateľ im umožní mať osobné veci na pracovisku (svoj kvet, hrnček, obľúbenú fotografiu), zahŕňa rodinných príslušníkov do benefitov, prípadne voľnočasových podujatí zamestnávateľa. Odborníci tiež pri pracovnom nasadení vystríhajú pred toxickou pozitivitou, ktorou si mnohí ľudia vytvárajú zbytočný a škodlivý vnútorný tlak: „Presviedčajú sa, že všetko by malo byť pozitívne a skvelé, ale realita je iná. Je oslobodzujúce priznať si, že sú dni, keď si večer líhame s tým, že toho máme plné zuby. Vďaka tomu budeme schopní uvedomiť si napríklad, aké je pekné, že na druhý deň vyšlo slnko,“ upozorňuje Patrik Pauko.

Vychovajme si dobrých kolegov

Okrem platu a sebarealizácie sú pri pracovnej motivácii dôležité aj vzťahy s ostatnými ľuďmi na pracovisku. „Ľudia majú v sebe silné vnútorné potreby. V súvislosti s prácou to môže byť potreba patriť do skupiny, v ktorej trávim čas,“ vysvetľuje Patrik Pauko, prečo nás v práci motivujú vzťahy s kolegami a so šéfom, ale aj to, či vo vzťahoch panuje dôvera alebo či môžeme na pracovisku požiadať ľudí o pomoc. V histórii ľudstva to vždy bolo tak, že ľudia si boli navzájom zdrojom opory. Toto sa nezmenilo. „Ak sa v práci necítime dobre, je dôležité pracovať so sebou. Je normálne požiadať o pomoc a osloviť kolegov, kamarátov, ľudí, ktorí sú okolo mňa. Tí mi môžu pomôcť z ťažšieho obdobia vystúpiť,“ dodáva kouč.

Pochopiteľne, so všetkými ľuďmi si nemôžeme rozumieť. S kolegami v práci je to ako s rodinou, zväčša si ich nevyberáme a musíme si na nich zvyknúť. Pracovná morálka ide dolu, ak sú na pracovisku toxické vzťahy. Patrik Pauko radí, ako si nastaviť spoluprácu aj kolegami, ktorých veľmi nemusíme. Kontakt treba obmedziť na nevyhnutný čas. Taktiež odporúča hľadať v práci nepríjemného kolegu alebo v ňom samotnom nejaký pozitívny aspekt. Zamyslieť sa, prečo to tak má. „Niekedy sa stane, že ak kolega frustrovaného človeka vypočuje, jeho toxicita sa zrazu môže úplne stratiť a začne sa správať voči vám úplne inak,“ vysvetľuje kouč. Úprimná pochvala, uznanie a záujem robia v medziľudských vzťahoch zázraky.

Pri komunikácii s kolegom je užitočné, ak vnímame jeho temperament. „Introvertnejší človek potrebuje nad vecami rozmýšľať, stráviť výzvu sám a potom prísť s nejakým návrhom. Jednoduchšia je pre neho komunikácia medzi štyrmi očami alebo v malej skupinke. Pre extrovertov je úžasné a veľmi inšpirujúce diskutovať vo väčšej skupine,“ vysvetľuje Patrik Pauko. Manažér predajne Martin Kačena zasa vždy myslí na zlaté pravidlo, ktoré významne zlepšuje komunikáciu a vzťahy s ľuďmi na pracovisku. „Keď pochvala, tak pred všetkými. Keď ide o kritiku, so zamestnancom sa rozprávam osobne. Nikto nechce, aby kritiku počuli všetci,“ vraví.

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Lidl.