Herečka Kristína Kanátová: Vďaka depresii viem, že nič ma nemôže zraniť v živote viac ako ja sama
Umelkyňa zahviezdila napríklad v seriáloch Nemocnica, Iveta, Mama na prenájom, ale tiež vo filme Čiara.
Keď si Kristína pred deviatimi rokmi uvedomila, že jej negatívne nálady prerástli až do depresie, hľadala pomoc. Najskôr na internete, neskôr i u odborníkov. „Ako študentka som vtedy nemala peniaze na terapiu, bol to pre mňa neriešiteľný problém. Hovorila som si, že nemôžem predsa ísť za rodičmi a pýtať si peniaze na niečo, čo vlastne ani neviem opísať. Preto som najskôr išla do štátnej psychologickej ambulancie. Pamätám si, ako strašne som sa hanbila tam ísť,“ spomenula.
Dopadlo to tak, že u tejto konkrétnej terapeutky bola iba raz. Vraj jej nesadla. Neskôr jej mama vyhľadala inú, ku ktorej chodí dodnes.
„Vďaka terapii som zistila, že som celý čas vlastne išla proti sebe. Ale otvorením tej pomyselnej Pandorinej skrinky sa veľa vecí vrátilo späť v ešte hrôzostrašnejšej podobe, pretože spolu s tým prišiel aj pocit viny za to, že som to nechala zájsť až tak ďaleko a neriešila to skôr. Nebolo to ľahké, no v konečnom dôsledku aj vďaka tomu tu teraz som a žijem s ľahkosťou a šťastne. Vďaka terapii som sa na to všetko mohla pozrieť a spláchnuť to,“ povedala.
Talentovaná umelkyňa, ktorá si prešla depresívnym peklom, je dnes už úplne inde. Naučila sa veľmi veľa vecí.
„Ja milujem hovoriť nie! Predtým som toho nebola schopná – bála som sa, že by som sa potom ľuďom menej páčila. Možno som tak navonok nepôsobila, lebo mám v sebe aj istú dávku rebélie a vzdoru. Miliónkrát som však v živote išla proti sebe, len som sama nevedela, že konám v rozpore s tým, čo cítim. Naučila som sa „cítiť“ to, čo je podľa spoločnosti správne a nechcela som si pripustiť, že ja to mám inak. Že sa môžem aj hnevať na niekoho z rodiny a nebudem preto automaticky zlá dcéra. A že keď mám chuť zanadávať si, tak to urobím a nebudem preto vulgárna osoba, ktorá si zaslúži mediálny lynč. Mám právo na všetky prejavy emócií. Som si však istá, že keby som ja nemala túto skúsenosť, tak by som nežila dobrý život. Choroba ma naučila byť sebou a prijať sa,“ teší sa.
Už sa nebojím
Článok pokračuje na ďalšej strane:
