Niečo za niečo. Túto noc čosi stratíme, no zobudíme sa do príjemného letného času
Zo soboty na nedeľu sa vyspíme o hodinu kratšie.
Zmena času napokon zostáva v platnosti najmenej do roku 2026. Letný čas mal totiž už od svojho zavedenia aj odporcov. Viaceré občianske i politické iniciatívy sa dožadovali prehodnotenia tohto zvyku. Európska komisia (EK) preto zorganizovala v období od 4. júla do 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov, z nich 84 percent sa vyslovilo proti striedaniu času.
Plány sa neuskutočnili
Na návrh EK schválil Európsky parlament 26. marca 2019 smernicu, podľa ktorej sa mala zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021. Smernica nechala členským štátom Únie možnosť rozhodnúť sa buď pre celoročný stredoeurópsky alebo stredoeurópsky letný čas. Jednotlivé štáty sa však zatiaľ nerozhodli a otázku odsunula aj pandémia nového koronavírusu.
Vláda Slovenskej republiky 14. decembra 2021 schválila zavedenie striedania času na roky 2022–26. Letný čas sa bude začínať i končiť vždy v nedeľný deň. Tento rok sa začne 27. marca a skončí sa 30. októbra. V roku 2023 sa začne letný čas 26. marca a skončí 29. októbra.
Hlavný argument
Hlavným argumentom v prospech striedania času je efektívnejšie využívanie denného svetla – v lete vo večerných hodinách a cez zimu zasa ráno. Napríklad na Slovensku zapadá slnko po 19.00 h od konca marca až do polovice septembra SELČ, teda takmer pol roka.
V Bratislave je to presne 173 dní. Bez letného času by počet dní so slnečným svitom po 19.00 h klesol na 113. Pri celoročnom letnom čase by zasa slnko od poslednej dekády novembra až do polovice februára vychádzalo po ôsmej hodine, v januári až okolo 08.30 h.
