Laco Déczi oklamal ŠtB, aby si vybojoval svoju slobodu. Najväčšie šťastie našiel až v sedemdesiatke

V roku 1962 sa stal členom Jazzového orchestra Československého rozhlasu v Prahe, zároveň hrával Sextete pražského divadla Rokoko, ktorý sa neskôr premenoval na Jazz Outsiders. Od roku 1962 do roku 1964 bol súčasťou legendárneho SHQ Karla Velebného.

V roku 1965 účinkoval v Kvintete Jana Konopáska, neskôr premenovaného na Reduta kvintet. Keď v roku 1967 založil vlastný súbor Jazz Cellula, bol od roku 1970 súčasne členom Jazzového a aj Tanečného orchestra Československého rozhlasu.

Oklamal ŠtB

Problémy s komunistickým režimom Déczi výraznejšie pocítil, keď počas koncertovania na Kube v roku 1983 poskytol rozhovor americkej novinárke, v ktorom nešetril kritikou vtedajších pomerov v bývalom totalitnom Československu. Po návrate mu zobrali pas a nemohol cestovať, aby mu pas vrátili popísal spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB).

V hlave mal iba jeden plán. „Utiecť, utiecť za každú cenu,“ povedal pre Pamäť národa. Keď Československo opúšťal, zanechal tu starnúcu mamu a čerstvo narodeného nemanželského syna. Myslel na to, že ich už možno neuvidí, ale nezostávalo mu nič iné, ako utiecť. Mladí ľudia, ktorí komunizmus nezažili, podľa neho nemôžu pochopiť, čo všetko tento systém obnášal.

Vzápätí ako mu ŠtB pas vrátila, emigroval v roku 1985 do vtedajšej západnej Nemeckej spolkovej republiky, kam za ním zakrátko odišli aj jeho prvá manželka so synom Ladislavom. V roku 1986 odišiel z Nemecka do Spojených štátov amerických (USA) a usadil v New Yorku, kde sa postupne presadil na jazzovej scéne. „Mal som sedemdesiattri rokov, keď som si v New Havene kúpil vlastný dom a našiel tú najsprávnejšiu partnerku,“ dodal.

Nekonvenčný hudobník aj človek

Nekonvenčný hudobník, ale aj človek, ktorý sa venuje aj maľovaniu, sa objavil aj vo viacerých filmoch. V roku 1980 napríklad v snímke Věry Chytilovej Kalamita, alebo vo filme Dušana Kleina Jak svět přichází o básniky (1982). Životom Décziho je inšpirovaná aj snímka Volná noha (1989) režiséra Júliusa Matulu, v ktorom legendárneho jazzmana stvárnil Marián Zednikovič.

Jiří Šebánek o hudobníkovi napísal knihu Na plný plyn (2003) a Décziho životný príbeh mapuje aj dokumentárny film Para nad riekou (2015), pod ktorý sa podpísali Filip Remunda a Robert Kirchhoff.

Laco Déczi dnes patrí k rešpektovaným a najuznávanejším jazzovým trubkárom a skladateľom, pričom stále pravidelne koncertuje so svojou formáciou Celula New York, v ktorej na bicie hrá jeho najstarší syn Ladislav „Vaico“ Déczi. Smrti sa vraj nebojí. „Myslím si, že starať sa o to, kedy umrieš, je kravina, pretože smrť má jednu strašnú výhodu. Keď umrieš, tak o tom nevieš,“ povedal.

Prečítajte si tiež: Johnny Depp si život v Európe nevie vynachváliť: Môžem ísť do obchodu bez toho, aby ma obklopili ľudia