Janette je pre malých Rómov z osady druhou mamou: Sú ako na kolotoči, z ktorého sa nedá vystúpiť

Leží na konci mesta a nie je na ňu pekný pohľad. Rómska osada v Sečovciach je neprehliadnuteľná, no len málokto sa pri nej pristaví. So snahou ukázať jej obyvateľom iný život do nej už niekoľko rokov prichádzajú zamestnanci Arcidiecéznej charity Košice, medzi nimi aj Janette Fedorková. Hoci jej práca nepatrí k tým jednoduchým, od ťažkých osudov sa nedokáže odvrátiť.

„Niektorí sa ma pýtajú, či som normálna, keď s nimi pracujem. Je to podľa nich k ničomu. Je to beh na dlhú trať. S tým nič neurobíme,“ ozrejmuje v rozhovore pre Život Janette, ktorej príbeh sa začínal na strednom Slovensku.

Keďže bola nezamestnaná, využila príležitosť v rozbiehajúcich sa projektoch komunitných centier. „Keď sme sa presťahovali k rodičom do Sečoviec, zhodou okolností sa tu uvoľnilo miesto terénneho sociálneho pracovníka,“ spomína si na zlomový rok 2005. V roku 2016 však zamierila do komunitného centra, z ktorého nedokázala odísť. Dnes ho vedie.

Nekonečná detská láska

Janette sa v práci dennodenne stretáva s prípadmi, od ktorých mnohí odvracajú zrak. Hoci si uvedomuje, že jej práca je často nevďačná, je potrebná. Spoločne s kolegami sa jej totiž podarilo vytvoriť miesto, ktoré je pre rómske deti všetkým. Ako uvádza Arcidiecézna charita Košice, to, čo má bežné dieťa doma, čiže hračky, motivujúce prostredie či jedlo, nachádzajú malí i dospelí Rómovia v charitnom komunitnom centre.

„Prekvapuje ma, keď prídu ich mamy a hovoria, že ja som ako mama ich detí. Rovno zo školy utekajú k nám,“ opisuje Janette s tým, že sa v centre neustále ozýva smiech. Ako sama hovorí, detičky v osade dokážu lásku opätovať veľmi srdečne. Hoci sa s nimi vie aj pohádať a byť prísna, zvyknú ju často objímať, hladkať, bojovať o jej pozornosť a nazývať ju mamou. Počas voľných dní sa dokonca vyberú cez celé mesto, aby ju aspoň na moment videli.

Aj malé úspechy sú cenné

Článok pokračuje na ďalšej strane: