Na dievča z východu sa všetci pozerali zhora. Slovenka to nevzdala a prerazila s vlastnými kabátmi
Lay pred sebou videla jediný cieľ - pracovať pre veľkú a renomovanú módnu značku. Ak chcela uspieť, musela sa zmieriť s tým, že jedinou cestou je podnikanie.
„Všetci na mňa pozerali zhora. Bola som ‚to dievča z východnej Európy‘. Vedúca môjho ateliéru vyžadovala, aby som s ňou hovorila iba po francúzsky a bola veľmi prísna. Keď som ju potrebovala o niečo poprosiť alebo sa s ňou dohodnúť, dopredu som si nacvičovala, ako presne jej to poviem," opísala obdobie, ktoré sa jej predstavám o módnom biznise ani len nepribližovalo.
Stresové prostredie v Paríži po roku opäť vymenila za Prahu a s podporou profesora Ťapťucha sa v absolventskom ročníku zamestnala v módnej značke Pietro Filipi, ktorá sa obzerala po mladom dizajnérovi. Spomedzi všetkých uchádzačov Lay ponúkla značke najtriezvejšie návrhy.
Oranžové kabáty
Hoci sa zdalo, že je všetko presne tak, ako si vysnívala, práca za počítačom a strata kontaktu s látkami nebola pre mladú návrhárku to pravé. Zažila však moment, ktorý určil jej ďalšie smerovanie. „Pamätám si, ako som si raz ešte v Pietro Filipi bola požičať figuríny v jednom sklade. Na veľmi dlhom vešiaku som tam zbadala povešané navlas rovnaké oranžové kabáty. Krásne vyžehlené, jeden ako druhý. Bol to pre mňa magický okamih. Vtedy som si uvedomila, že to je presne to, čo chcem,“ hovorí.
Postupne sa zmierila s tým, že jedinou kariérnou cestou je pre ňu podnikanie a založila značku LAY. „Rozbiehať vlastnú značku s takým drahým produktom, ako je kabát, vôbec nie je jednoduché,“ priznala podnikateľka s tým, že dnes by na to išla pravdepodobne inak.
Remeslo má inú hodnotu
Článok pokračuje na ďalšej strane:
