Dobré noviny
Z rodiny mlynára až na prestížnu univerzitu. Prvá Slovenka s doktorátom zo Sorbonny toho dosiahla veľa
TASR
TASR

Z rodiny mlynára až na prestížnu univerzitu. Prvá Slovenka s doktorátom zo Sorbonny toho dosiahla veľa

Helena Turcerová-Devečková
Helena Turcerová-Devečková — Foto: Wikipedia/Marie-Lan Nguyen

Helena Turcerová-Devečková bola mimoriadne nadaná žena.

Dizertačnú prácu, v ktorej sa venovala Ľudovítovi Štúrovi, úspešne obhájila a 13. apríla 1913 dosiahla doktorský titul z filozofie na Sorbonne. Svojou prácou s názvom Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti (Louis Stúr et l'idée de l'indépendance slovaque), ktorá vyšla aj knižne, priblížila francúzskemu publiku nielen Štúra, ale aj vtedy mladý slovenský národ. Slovenský preklad jej práce sa objavil až v roku 1956, keď ho vydala Slovenská akadémia vied.

Návrat na Slovensko

Ešte v roku 1913 začala Helena Turcerová ako profesorka francúzštiny pôsobiť na dievčenskom gymnáziu v Menzelinsku v Rusku. V roku 1914 uskutočnila cestu do Talianska, pričom sa na spiatočnej ceste zastavila na Slovensku, kde ju zastihla prvá svetová vojna, tak sa usadila v Martine. V roku 1915 sa vydala za evanjelického farára Ondreja Devečku, s ktorým žila v Jasenovej.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/CzEcavMengusovce/photos/a.226940840770696/2196214970509930/

Po skončení prvej svetovej vojny a vzniku prvej Československej republiky sa Helena Turcerová-Devečková začala venovať politickej činnosti a rozširovaniu československo-francúzskej spolupráce. V roku 1919 bola členkou československej delegácie na Mierovej konferencii v Paríži.

Učiteľka

Po návrate začala v roku 1920 učiť slovenský, francúzsky a nemecký jazyk na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, od roku 1923 v Kežmarku, kde pôsobila dve desaťročia aj ako inšpektorka cudzích jazykov a na obchodných učilištiach a na školách pre ženské povolania.

V roku 1948 sa s manželom presťahovali do Bratislavy, kde sa venovala najmä prekladateľskej práci. Prekladala literárne diela z ruštiny, francúzštiny a z poľštiny. Za zásluhy v oblasti vedeckého bádania sa v roku 1929 stala členkou Učenej spoločnosti Šafárikovej, po roku 1945 členkou Umeleckej a vedeckej rady a Zväzu slovenských spisovateľov. Helena Turcerová-Devečková zomrela 4. novembra 1964 v Bratislave vo veku 78 rokov.

Časť 2 / 2

Už ste čítali?

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Fotograf Miroslav Ondruš a jeho snímka, ktorá ohúrila verejnosť.

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Seriálový Juan s milovanou Broňou a ich spoločnou dcérkou / Mario Cimarro v Dobrých novinách a Dobrom rádiu

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…