Pred kamery sa postavil až ako zrelý tridsiatnik. Z Petra Nárožného sa stal jeden z kráľov českej komédie
Pred kameru sa prvýkrát postavil až keď mal 35 rokov. Aj napriek prekážkam sa stal jedným z najlepších hercov svojej doby.
Už v roku 1977 sa Nárožný objavil v deviatich filmoch. Išlo o typické epizódne komické roly - rozzúrený kuchár v komédii Což takhle dát si špenát (r. Václav Vorlíček), či vodič smetiarskeho auta v sci-fi paródii Zítra vstanu a opařím se čajem (r. Jindřich Polák). Spolu s Luďkom Sobotom vytvoril dvojicu hlavných postáv v komédii Já to tedy beru, šéfe...! (r. Petr Schulhoff).
Vedľajšia, no výrazná úloha
Filmov, ktoré by stavali na vtedajšej popularite komikov z Divadla Semafor, nie je až tak veľa. A iba v jednom si zahrali Nárožný a Sobota spoločne s nehercom Miloslavom Šimkom – všetkých troch obsadil Ladislav Rychman do komédie Jen ho nechte, ať se bojí (1977).
Vedľajšia, no výrazná úloha poštára pripadla Nárožnému v rodinnej komédii Jak dostat tatínka do polepšovny režisérky Marie Poledňákovej (1978). Traduje sa, že scénu, v ktorej poštár na motocykli vletí do rybníka, zvládol herec sám.
Bol jedným z najlepších
V tom čase patril Petr Nárožný k najobsadzovanejším filmovým a televíznym hercom. Režisér Hynek Bočan mu ponúkol hlavnú úlohu v krimikomédii Šéfe, to je věc (1982), ktorá sa dočkala štyroch ďalších pokračovaní.
Obsadil ho do známej rozprávky S čerty nejsou žerty (1984), či do komédie Útěk ze seriálu (1989). Na popularite mu pridávalo aj vystupovanie v televíznych seriáloch napríklad Létající Čestmír, Sanitka, Bambinot a Cirkus Humberto.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.