Označili ho za agenta a špióna Vatikánu. Kvôli komunistom sa kňaz Ján stal prešovským záhradníkom
Pôjdete s nami, vysvetlíte niektoré veci a ráno sa vrátite späť, povedali mu eštebáci. Už vtedy vedeli, že klamú.
Všetci rehoľníci spali, keď do areálov kláštorov po celom Československu vtrhli zásahové jednotky. Bezpečnostné zložky radšej zaistili aj zvony, keby niektorému z mníchov napadlo zvoniť na pomoc. „Po príchode do kláštora zaistí splnomocnenec a orgán bezpečnosti telefón, uzavrie vchod a nedovolí rehoľníkom opúšťať kláštor,“ napísal vtedajší generálny tajomník KSČ Rudolf Slánský do pokynov k utajovanej Akcii K – čo bol krycí názov pre likvidáciu kláštorov.
Jediný dostal doživotie
Všetci mnísi a kňazi museli počas Barbarskej noci presne pred 73 rokmi nasadnúť do pripravených autobusov, ktoré ich bez akéhokoľvek vysvetlenia odviezli do internačných táborov, kde im komunisti chceli prevychovať. To všetko pod namierenými hlavňami samopalov.
Vrcholom bol vykonštruovaný proces v Prahe s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli odsúdení deviati Česi a jeden Slovák – Ján Ivan Mastiliak, ktorého ľudia poznali ako otca Ivana. Komunisti ho považovali za špióna Vatikánu a ako jediný dostal najvyšší trest – doživotie.
Špionáž pre Vatikán
Ján Ivan Mastiliak sa narodil v Nižnom Hrabovci pri Vranove nad Topľou v chudobnej rodine. Aby si polepšili, otec odišiel pracovať do Ameriky, a tak sa o Jána a jeho dvoch súrodencov stala mama a babka. Ako spomínali v knihe „Agent a špión Vatikánu“, Ján mal len päť rokov, keď domov prišla správa, že jeho otec tragicky zahynul v bani a domov sa už nikdy nevráti.
V roku 1922 prišli do malej dedinky stropkovskí rehoľníci, ktorí presvedčili Jána a jeho staršieho brata Michala, aby sa k ním pridali. Ján sa ukázal ako výnimočný študent, ktorý sa naučil ovládať 14 rečí a už ako tínedžer sa z vlastnej vôle rozhodol, že sa stane rehoľníkom. Ako 18-ročný zložil svoje prvé rehoľné sľuby a jeho nadriadení sa rozhodli, že takýto talent musia využiť.
Poslali ho študovať do Ríma, kde na Pápežskom východnom inštitúte získal doktorát. Domov sa vrátil práve v čase, keď skončila vojna, no zo svojej kariéry gréckokatolíckeho kňaza a rehoľníka sa nemohol tešiť dlho. Len pár dní pred osudnou Barbarskou nocou ho komunisti obvinili zo špionáže pre Vatikán. Pri večeri do jedálne kláštora vstúpilo päť tajných, ktorí nahlas vyslovili jeho meno.
Posledný bozk
Článok pokračuje na ďalšej strane:
