Jej myseľ sa vypne a hlava začne zbesilo prehrávať spomienky. Jill je ženou, ktorá nedokáže zabudnúť
Jill napísala v roku 2008 memoáre s názvom Žena, ktorá nemôže zabudnúť: Neobyčajný príbeh života s najpozoruhodnejšou pamäťou, akú veda pozná.
Hoci jej ľudia často závidia a opakujú, že počas školy musela mať obrovskú výhodu, zaujímavé je, že si nevie vybaviť veci, ktoré priamo nesúvisia s jej životom. Nezapamätá si tak ľahko text piesne, básničky či iné školské učivo. Živé spomienky sa jej vzťahujú na veci, ktoré prežila na vlastnom tele. Na počkanie preto povie napríklad to, čo robila 29. augusta 1980.
„Bol piatok, išla som do Palm Springs so svojimi priateľmi, dvojčatami Ninou a Michelle a ich rodinou na víkend Labor Day," odpovedala bez zaváhania pre The Guardian s tým, že mala 14 rokov a osem mesiacov. Nezaváhala ani pri komplikovanejšej otázke, kedy po tretíkrát v živote šoférovala auto. „10. januára 1981. Sobota," vysypala zo seba s tým, že mala 15 rokov a dva týždne.
Syndróm, ktorý neexistoval
Nezvyčajný stav sa jej začal vymykať z rúk a ako 34-ročná si uvedomila, že ho sama nezvládne. Myšlienky jej nedali spávať, a tak zaklopala na dvere uznávanému vedcovi. Čakala, že jej predpíše nejaké lieky. Hoci sa neurológ James McGaugh celý život zaoberal výskumom pamäti, pri Jill sa po dlhých hodinách rozhovorov a spoločného obeda priznal, že o ničom podobnom nikdy nepočul.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
