V škole mu hovorili, že čierne svine pôjdu do plynu. Petrov boj za spravodlivosť ocenila aj Alžbeta II.
Prvú noc v cudzine prečkal s rodinou v pivnici nejakého domu.
Petra si podali len preto, že jeho otec Stanislav bojoval za to, aby v Ústí nad Labem nepostavili múr, ktorý by rozdeľovať rómsku a nerómsku časť mesta. Týmto sa ale vystupňovali útoky na celú rodinu a na jar roku 1999 Petra v libereckom nákupnom centre zbili skinhedi. „Stáli okolo mňa, nadávali mi do cigošov, vyhrážali sa mi, mali ruky vo vreckách a človek nevedel, či majú pri sebe nože, alebo nie,“ spomínal pre Paměť národa Petr, ktorému sa podarilo utiecť. Doma všetko povedal rodičom.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/petr.torak.mbe/photos/pb.100063510369750.-2207520000./860025270713668/?type=3
Keď prišli na policajnú stanicu, nikto ich nebral vážne a Petr, ktorý chcel byť odjakživa policajtom, neveril, že takto sa správajú profesionáli. Ani vtedy ich polícia nevypočula, keď neonacisti napadli Petrovu matku a brata. Po druhom útoku sa rodičia rozhodli pre razantný krok – emigrovali do Británie a požiadali o ochranu.
S jednou taškou do sveta
Petr si mohol zobrať so sebou iba jednu tašku a hoci mal vtedy obrovský strach, dnes vie, že to bolo správne rozhodnutie. Už prvý deň v cudzine bol ale veľmi náročný. Keď pri pasovej kontrole na londýnskom letisku Heathrow oznámili, že chcú vyhľadať azyl, úradníci ich hneď odviedli stranou.
Petr bol jediný, kto z rodiny vedel aspoň trochu anglicky. Po deviatich hodinách vysvetľovania a čakania na letisku ich posadili na autobus a odviezli do centra Londýna. Kam ich vezú alebo čo s nimi bude, im ale nikto nepovedal.
Your home, your house!
Noc prečkali v pivnici nejakého domu a ráno pre nich prišiel ďalší autobus, ktorý ich odviezol do centra pre utečencov. Torákovci zaspávali s pocitom, že ich kedykoľvek môžu úrady poslať späť do Česka.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
