V škole mu hovorili, že čierne svine pôjdu do plynu. Petrov boj za spravodlivosť ocenila aj Alžbeta II.
Prvú noc v cudzine prečkal s rodinou v pivnici nejakého domu.
Petra si podali len preto, že jeho otec Stanislav bojoval za to, aby v Ústí nad Labem nepostavili múr, ktorý by rozdeľovať rómsku a nerómsku časť mesta. Týmto sa ale vystupňovali útoky na celú rodinu a na jar roku 1999 Petra v libereckom nákupnom centre zbili skinhedi. „Stáli okolo mňa, nadávali mi do cigošov, vyhrážali sa mi, mali ruky vo vreckách a človek nevedel, či majú pri sebe nože, alebo nie,“ spomínal pre Paměť národa Petr, ktorému sa podarilo utiecť. Doma všetko povedal rodičom.
Keď prišli na policajnú stanicu, nikto ich nebral vážne a Petr, ktorý chcel byť odjakživa policajtom, neveril, že takto sa správajú profesionáli. Ani vtedy ich polícia nevypočula, keď neonacisti napadli Petrovu matku a brata. Po druhom útoku sa rodičia rozhodli pre razantný krok – emigrovali do Británie a požiadali o ochranu.
S jednou taškou do sveta
Petr si mohol zobrať so sebou iba jednu tašku a hoci mal vtedy obrovský strach, dnes vie, že to bolo správne rozhodnutie. Už prvý deň v cudzine bol ale veľmi náročný. Keď pri pasovej kontrole na londýnskom letisku Heathrow oznámili, že chcú vyhľadať azyl, úradníci ich hneď odviedli stranou.
Petr bol jediný, kto z rodiny vedel aspoň trochu anglicky. Po deviatich hodinách vysvetľovania a čakania na letisku ich posadili na autobus a odviezli do centra Londýna. Kam ich vezú alebo čo s nimi bude, im ale nikto nepovedal.
Your home, your house!
Noc prečkali v pivnici nejakého domu a ráno pre nich prišiel ďalší autobus, ktorý ich odviezol do centra pre utečencov. Torákovci zaspávali s pocitom, že ich kedykoľvek môžu úrady poslať späť do Česka.
Článok pokračuje na ďalšej strane: