Rodičia pre ňu držali hladovku. Modelku Pavlínu Pořízkovú mali z Československa uniesť dvaja švédski piloti
Pre prvorodenú dcéru boli Pořízkovci ochotní urobiť všetko. Držali hladovku, spisovali petíciu, najali aj švédskych pilotov.
Zvažovali pre aj proti. Auto nemali, preto budú musieť ísť na motorke. To bol len jeden z dôvodov, prečo nakoniec Pavlínku so sebou nezobrali. Keďže nevedeli, ako to bude vyzerať na ceste, nechali ich jediné dieťa u babičky v Prostějove. „Mysleli sme si, že civilizovaný spôsob riešenia podobných situácií je ten, aby dieťa prišlo za rodičmi neskôr,“ spomínal Pořízka.
25. augusta vyrazili. Pri Mikulove videli tanky a obrnené vozy, ktoré jasne dávali najavo, kto má v tejto krajine teraz zásadné slovo. Pred nimi bolo Rakúsko, za nimi okupovaná krajina, domov, byt, rodičia, priatelia a najmä dcéra. Pred rakúskymi hranicami sa zastavili a ešte raz premýšľali, či sa nemajú vrátiť pre Pavlínku. Rozhodli sa, že hneď ako si za hranicami vytvoria nový domov, dcéru získajú.
Hladovka pre dcéru
Z Rakúska sa dostali do Švédska, ktoré malo dobrú povesť s prijímaním utečencov. Medzitým im v Československu skonfiškovali majetok a v neprítomnosti ich odsúdili za nedovolené opustenie republiky. Jiřímu hrozili 30 mesiacmi, Anne osemnástimi. Vo Švédsku boli Pořízkovci spokojní. Dostali študentský byt, Anna mohla začať študovať ako zdravotná sestra a krajina im sľubovala skvelú budúcnosť. Len keby ich milovaná dcéra nebola stovky kilometrov ďaleko.
„Pavlína nám spievala do telefónu,“ spomínal Pořízka na jediný kontakt s dcérou, ktorý mali cez telefón. Dvakrát rodičia požiadali ministerstvo vnútra, aby Pavlínka mohla odísť, no bezvýsledne.
Na ich žiadosť nereagoval ani prezident Svoboda, Červený kríz ani výbor pre ľudské práva OSN. Pořízkovci sa rozhodli, že musia prípad dostať medzi ľudí. V máji začínal v Prahe zjazd komunistickej strany a Jiří Pořízka sa rozhodol, že od toho momentu bude pre dcéru držať hladovku. „Už som nemohol inak, musel som postupovať tvrdo,“ vysvetľoval obdobie, kedy počas hladovky zbieral po Štokholme podpisy na podporu. Od Švédov získal viac ako 80-tisíc podpisov. Všetci chceli vidieť rodinu zase pohromade.
Záchranná akcia
Podpisy poslal na ambasádu, odkiaľ mu prišla iba jediná správa – vráťte sa za dcérou do Československa. Anna Pořízková sa vtedy zrútila. Potom sa im ale ozvali dvaja neznámi švédski piloti.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
