Talentovaná hokejistka Kristína: Ženy nehrajú pre peniaze, ale preto, že hokej milujú
Kristína Fáberová trikrát odmietla ponuku Švajčiarov, ale počkali si na ňu.
Hráte teda na profesionálnej úrovni?
Nie, do Švajčiarska som prišla najmä preto, aby som hrala hokej, ale nehrám ho profesionálne. Mám od klubu zabezpečený byt, auto aj poistku a dostávam aj nejaké vreckové na stravu. Nie som teda platená za to, že hrám, ale klub sa stará o to, aby som vôbec hrať mohla a mala z čoho žiť. Teraz mi dokonca pomáhajú aj s hľadaním brigády.
Ste s tým spokojná? Stačí vám robiť hokej len pre radosť?
Áno, hlavne o tom je podľa mňa ženský hokej. Práve tým, že sa nedá robiť za peniaze je z môjho pohľadu čistejší a ženy hrajú hlavne preto, že to milujú a majú k nemu vzťah. Nejdeme na tréning, pretože je to naša práca, ale ide naozaj hlavne o vášeň a lásku k športu. Ja sama som tú radosť, ktorú som pre zranenia na chvíľu stratila, vo Švajčiarsku znova našla. Aj napriek tomu, že nešlo o prvú ligu, darilo sa mi a môj klub ma chcel aj na ďalšiu sezónu.
Funguje to tu tak, že hráčky, ktoré sú dobré, môžu mať zároveň zmluvu aj s klubom z prvej ligy. Ak mám teda napríklad v sobotu zápas za svoj tím a v nedeľu mám voľno, môžem ísť hrať zápas s prvou ligou. Takú ponuku som dostala už na túto poslednú sezónu, no keďže sa mi obnovilo zranenie ruky, neprijala som ju. Bolo pre mňa dôležitejšie sa vôbec dostať naspäť na ľad a cítiť sa tam dobre. Teraz mi je našťastie lepšie a budúcu sezónu by som mala hrať aj prvú aj druhú ligu, myslím teda striedavý štart.
Ako teraz vyzerá váš typický deň?
Momentálne máme po sezóne, no počas nej to vyzerá tak, že ráno vstanem, urobím si nejaké veci do školy a dám si aj aj krátky workout. Potom idem na tréning, po ňom samozrejme výbeh, strečing. Cez víkendy, počas zápasov, sa ráno nachystám a pred zápasom si bezpodmienečne musím dať lososa so šalátom, je to taká moja tradícia. No a potom sa už len rozcvičíme a ide do tuhého.
Vidíte v hokeji svoju budúcnosť? Necítite sa v porovnaní s mužmi hokejistami menej docenená?
Ženský hokej je podľa mňa extrémne nedocenený a dosť ma to hnevá. Je jasné, že mužský hokej bude napríklad vždy rýchlejší, ale to neznamená, že ten ženský nemá dynamiku alebo kvalitu. Nie je síce taký tvrdý, ale o to viac je podľa mňa čistejší technicky. Niekedy sú tu dokonca aj krajšie akcie ako v mužskom. Naša hra je rýchla, má náboj a dynamiku.
Mladšie dievčatá sa tiež skoro nemajú odkiaľ dozvedieť, že majú takúto možnosť. Keď som začínala, tiež boli všetci prekvapení, keď som povedala aký šport robím. Kým o tom ľudia nebudú viac počúvať a čítať, nebudú nás ani viac podporovať.
Myslíte si, že sa to ešte môže zmeniť?
Rovnako, ako na sebe musel pracovať muž, ktorý sa dostal v hokeji vyššie, musela na sebe pracovať aj žena. To, že som kde som, neznamená, že som sa snažila menej ako muži. Oni však mediálne zožnú oveľa viac, o nás sa veľmi nevie a je to škoda. Sama som si ako tému diplomovej práce vybrala medializáciu ženského hokeja. Uvidíme, možno práve mne sa raz podarí tento šport viac ostatným predstaviť. Aspoň dúfam.
