Akoby mu pichali nožom do srdca. Vôľu žiť dodalo Michalovi Bekešovi lyžovanie, ktoré mu lekári zakázali

Telo ho nezradilo. „Čo je taký paradox toho všetkého, po polroku som štartoval na prvom Svetovom pohári vo Švédsku hneď so siedmym miestom, takže som sa veľmi rýchlo vrátil naspäť,“ zveril sa Tribulovi a dodal, že práve šport mu dodával silu bojovať.

„Teraz momentálne som absolútne zdravý a veľmi sa teším, že môžem pretekať a že som sa znova vrátil k tomu rýchlostnému lyžovaniu aj samotnému športu, pretože aj vďaka nemu som určite prežil. Jednoducho siedme miesto z MS mám, mám rýchlosť 248,5 km/h, čo je pre mňa neuveriteľné," teší sa Michal Bekeš z úspechov, ktorým obetoval dlhých sedem rokov tréningov.

Bojovnosť majú v krvi

Ako však na záver dodáva, veľká vďaka patrí aj ľuďom, ktorí pri ňom stáli nielen keď zápasil o život, ale aj na ceste za lyžiarskymi snami. „Moja manželka je v podstate bojovníčka od samého začiatku so mnou, takže za to jej patrí veľká vďaka. Sám by som nič nedokázal,“ ďakuje. Sám seba však za bojovníka nepovažuje, toto pomenovanie adresuje smerom k svojmu bratovi.

„Mňa niekedy vnímajú ako veľkého bojovníka, ale veľký bojovník je môj brat. Má detskú mozgovú obrnu a bojovať s ňou celý život je veľmi náročné. Takže bol som veľmi rád, keď sa po šestnástich rokoch postavil vďaka celej rodine na nohy a môže dnes sám fungovať a je sebestačný,“ uzavrel s pokorou.

Prečítajte si tiež: Môj autizmus je moja superschopnosť, hovorí 23-ročný pretekár. Napriek diagnóze dobýva svet motošportu