Tri sestry z Vranova nad Topľou otcovi sľúbili, že sa nerozdelia. Svoj sľub dodržali aj počas pochodu smrti
Keď ma zastrelíš, všetky ostatné sa na teba vrhnú ako včely, povedala esesákovi najstaršia sestra Cibi.
V koncentračnom tábore sa učili nevyčnievať a zbytočne sa nehýbať sa pri čakaní na selekciu. Dve sestry ale hlavne neprejavovali žiadne známky slabosti. Necheli, aby ich vybrali do barakov, z ktorých sa už nikto nevracal. Dievčatá odovzdali všetky šperky, prišli aj o náušnice, ktoré im darovala ich stará mama. Spomenuli si na Magdu, tá svoje náušnice iste ešte stále mala. Ďakovali bohu, že aspoň jedna sestra zostala ďaleko od tohto pekla na Zemi.
Cibi bola prvá, ktorej oholili vlasy. Do rúk dostala papier, na ktorom boli načmárané čísla 4560. O niekoľko minút mala štyri čísla vytetované na ruke. „Tvoje číslo je hneď za tým mojím,“ všimla si Livi, dievčatko s číslom 4559.
Kúsok mäsa, najlepšia večera
Medzitým vo Vranove nad Topľou prostredná sestra Magda prišla domov z nemocnice. Keď sa dozvedela, že sestry odišli preč, nechcela veriť vlastným ušiam. „Musíme zistiť, kde sú, aby som mohla ísť za nimi,“ prehlásila odvážne.
Zatiaľ čo Magda sa snažila dostať za sestrami, ony zatiaľ v tábore zachraňovali auto zapadnuté v bahne. Premočená Livi zrazu v tráve spoznala čosi ligotavé. Bol to nôž. Zrazu to bolo všetko, čo mala a nehodlala sa ho vzdať za žiadnu cenu. Keď si neskôr v ten večer so sestrou nožíkom krájali kus mäsa, ktorý náhodou objavili na dne misky v polievke, bola to tá najlepšia hostina na svete. Pri večeri, na ktorú nikdy nezabudli, si predstavovali mamičku, Magdu a otca, ktorému plnili svoje želanie aj keď im smrť dýchala na krk.
Vo Vranove nad Topľou sa rozšírili správy o tom, že dievčatá neodišli pracovať pre Nemcov a tak Chaja Mellová svoju dcéru Magdu skrývala ako len vedela. Nemohla dovoliť, aby jej zobrali aj ju. V jeden večer Chaju navštívil jej brat Ivan a podľa jeho pohľadu vedela, že skrývanie už nikomu nepomôže. „Nejdú už len po mladých, Chaja. Teraz už nás chcú všetkých,“ povedal Ivan, ktorý vedel, že nacisti vyženú z Vranova všetkých Židov a možno rovno z celého Slovenska. Ráno sa mala Chaja, jej otec aj dcéra Magda hlásiť na stanici. Nadišiel ich čas. Bol október 1944.
A kde je to peklo?
Rodina dorazila vlakom do Novák. Tam strávili dva týždne, potom už Magda prestala počítať dni. „Magda Mellerová, prihlás sa,“ povedal jedného dňa jeden z dozorcov. Chaja ihneď vykríkla, že dcéru nikam nepustí, spolu sem prišli a spolu odtiaľ aj odídu. Dozorcovia ale nakoniec zobrali Magdu aj ďalších mladých ľudí nevedno kam. Naložili ich do vlaku a Magda tušila, že pôjdu do Poľska, tak ako jej sestry. O niekoľko hodín vlak zastal. Poslednou zastávkou vôbec nebolo Poľsko, ale Banská Bystrica.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
