To musí byť fotomontáž, pochybujú mnohí. Miro Sabo neváha ísť oproti vlkovi, keď ide o dobrý záber
Ako malý chlapec chodil s otcom značkovať turistické chodníky, a to ho poznačilo natoľko, že dnes berie do prírody fotoaparát.
Prvú fotografickú mašinku dostal, keď oslavoval asi desiate narodeniny. Okamžite sa prihlásil do fotokrúžku, povedal Miro Sabo v rozhovore pre denník SME. Ako vysokoškolák ho vymenil za zrkadlovku. „Vtedy však nebola digitálna fotografia, takže všetko šlo na papier. Nefotil som na diapozitívy, ale na film a fotografie som vyvolával v tmavej komore, prípadne som ich dával robiť farebné vo fotolabe,“ uviedol.
Z fotky je dnes obraz
Digitálnu éru vo fotografickom priemysle si nevie vynachváliť, keďže už nemusí toľko rozmýšľať nad každým cvaknutím, aby si náhodou zbytočne neminul film. V horách teda môže stláčať spúšť, koľko sa mu zachce. Tak urobil aj pri doslova unikátnej fotke, na ktorej zachytil hrad Krásna Hôrka, ale i Tatry. Nešiel tam vôbec náhodou, dokonca doma robil plány, kde presne sa postaví.
„Sedel som pri počítači, prenášal priamky, pozeral hlavne výškové profily, aby mi tam nič nezavadzalo a aby som tam mal oba objekty. A prišiel som k určitému bodu na lúke niekde v blízkosti Sorošky. Keď som tam po prvý raz prišiel, zaparkoval som auto a vybral som sa na úplne opačnú stranu. Asi po polhodine som sa vrátil naspäť a uvidel som tam poľovníkov na džípe. Prišiel som za nimi a ukázal som im na mape lesnú čistinku, kam sa potrebujem dostať, aby som nafotil Krásnu Hôrku s Tatrami. Jeden z nich mi hovorí, poznám to miesto, však ťa tam zavezieme, ale odtiaľ Tatry nenafotíš, tam Tatry nevidno. Tak ma tam vzali, a keď sme vystúpili z auta, sami videli, že tam vidieť jedno aj druhé,“ spomínal pre SME. Aby dielo zachytil v úplnej dokonalosti, musel sa tam ešte niekoľkokrát vrátiť. Fotka sa mu tak zapáčila, že si z nej urobil dokonca obraz.
„Fotomontáž“ mu lichotí
Článok pokračuje na ďalšej strane: